Stránky

21. 1. 2017

tak predsalen

Keď som sa zaľúbila do pečenia a vytvárania si vlastných receptov, jediné, čo som chcela bolo to, aby to ostatným chutilo :)
Keď som začala s písaním tohto virtuálneho denníka, vedela som, že tu chcem mať akýsi "poriadok", nemať tu chaos a mať tu určité zázemie vecí či myšlienok, ktoré si sem budú ľudia chodiť čítať a budú vedieť, že ich tu aj nájdu. Nájdu tu niečo, čo si sem idú prečítať a to ich tu bude čakať. Nebude tu triliarda chaotických článkov od buka do buka.

Ale ako som už dávnejšie písala, moja fóbia zo "sebaprezentácie" je stále na rovnakom - nijakom bode, a preto do dnešného dňa som nezverejnila žiaden článok na fb, nevyrobila si žiadnu "fanpejdž" s odkazmi na tento blog a podobne. A tak isto je to aj s mojím pečením. Avšak, dnes som sa "hecla", napísala prvú kapitolu diplomovky a povedala som si, že to predsalen skúsim. Veď prečo nemať filozofický myšlienkový blog so sem-tam článkami o móde, ktorú tak ľúbim a s článkami o mojom vysnívanom Koláčove, ktoré dúfam, jedného dňa bude mojím splneným snom. Podľa mňa je lepšie filozofovať s dobrým nápojom a ešte lepším koláčom :P

Je sobota večer, drahý mi práve odišiel von za kamošmi, ja som vyšla z vane a už aj viem, čo napečiem, keď k nám o týždeň príde na víkend! A presne o tomto to tu aj bude. K môjmu myšlienkovmu dnes pribúda aj Koláčovo! Vitajte :)