Živá rozprávka: Ako to tam vyzeralo :)

Tento príspevok - pokračovanie nášho "českého darčeka" nebudem ani komentovať, jednoducho sa iba pozrite, aké to tam bolo krásne.
Možno ešte opíšem zábavnú vec v podaní môjho stravovania sa :D nakoľko nejem mäso, vyhrávali to u mňa kombá v podobe príloha&príloha :D takže pečený zemiak s červenou úžasnou kapustou bola moja špecialita :D na street foode sme vyskúšali franské slimáky - chrumkavé, ale nikdy viac, predsa len, sú to zvieratká :)
Raňajky boli "švédske stoly" - nestoly, nakoľko jedlo bolo porozkladané po celej vstupnej miestnosti v starožitných nábytkoch - úžas po sté :) Tam som si šla svoju tradičnú "kuchyňu" - čajík, veľa syrov a zeleniny :) 

Takže uvidíte: program, izbu, priestory hotela, priestory pivovaru, nočný pohľad na hotel a mňa v tmavej krčme :)

Živá rozprávka: Deň prvý :)

Kde bolo, tam bolo, ja a Bradiak sme sa stali piatakmi, ktorí si prešli písaním diplomoviek, ich obhajobou, štátnicami a aj peknými promóciami. A ako to už býva, hrdí členovia rodín svoje (stále malé deti, i keď už z nich je Mgr. a Ing.) pekne odmenia. 

A tak sme dostali (teda, Bradiak dostal a mňa prizval) víkend v Stredovekom hoteli v českej dedinke Dětenice - pánubohu za chrbtom. Takto to tam vyzeralo, takto to tam bolo, takto sme tam boli krásni (:D) a dúfam, že to takto je aj priamo cítiť! :)

Stredovek bolo cítiť už od príchodu. Nádherné tehlové priestory osvetľované iba sviečkami, na zemi seno a aj napriek tomu poriadok, nádherné historické autentické predmety, doplnky, nábytky a ... AJ SLOVNÍK! :D 

Otázky typu: "Co budete žrát, co budete chlastat?!" boli priamou súčasťou, tykanie na dennom poriadku, "nesúcit", miestami až drzosť, no všetko to bolo tak autentické, že človek sa len usmial, a nebral to nijak osobne - lebo to k tomu jednoducho najviac patrí!

Na uvítanie sme dostali ako ženy- cisárovničky kytičku a pohárik (resp. hlinenú čašu) sektu, a tým sa mohol začať náš krásny víkendový dobový zážitok!

Čo sa týka oblečenia, nijak zvlášť som ho neriešila - šlo o praktické pobalenie sa do 1 malého kufra, čiže dva základné kúsky a k nim na každý deň iný "vrch". To, že moja opäťnajviacosudová sukňa z minulého leta je megasuper, som vedela už min.rok, no tento rok som si to len viac a viac potvrdila! :) Preto ju uvidíte v každom jednom článku z vždy iného dňa, a to, že je super kombinovateľná a najmä! fotogenická tiež :) 

Najkrajší zážitko-pocit som mala hneď v prvý deň, keď ma jeden zákazník (cestou, ako som šla na WC :D) oslovil, že by si dal pivo :D - zapadla som do dress codu dobového personálu a užívala som si to po celý náš pobyt! :) a vlastne ... konečne som sa tam cítila ako doma (bez nechápavých pohľadov na to, "čo to mám na hlave a podobne"). A Bradiačik tiež.

biele hlávky.

Keď sedím doma na terase s mojím milým, premýšľam, ako by som šla fotiť do hocijakých makov, prisadne si ku nám môj dedko, ktorý denne prechádzkami zdolá niekoľko (veľa) kilometrov a na moju laickú otázku, na ktorú som čakala negatívnu odpoveď povie: "Zuzanka, veď pri mlyne za potokom je ich celé pole!" --- ani nedopovedal, nabehla som do izby po foťák, naskočili sme obaja (ja a Bradiak) na bicykle a o 4 minúty som už bola v raji. Takom tom svojom, dedinskom, Alicino-krajinovom, Zuzkinom bielomakovo krásnom raji :) 

ámen.