Všetko okolo nás - nás ovplyvňuje, formuje - také tie klišé psychologické teoretické poučky, veď viete, hovoria to, čo už všetci dávno vieme.
Tak, ako sú rôzne dni, tak sú rôzne aj nálady v nás - raz úsmev od ucha k uchu, potom nenávisť, plač, chuť úplne si zabarikádovať svet a neopustiť ho, o chvíľku nájsť škáru - vyjsť z neho a piecť punčovú tortu. Áno vážení - aj takto akosi vyzerajú moje dni práve teraz! :D
Odkedy som si povedala, že pracovať budem akurát tak na svojej diplomovke a nie stave bankového účtu (áno! po 5 rokoch nie som v každom voľnom čase v práci! ale už doma! nik to nechápe, ani ja, ale je to tak!), do práce chodím dvaX v týždni, najviac času trávim doma, v pyžame, v najúžasnejších štrikovaných ponožkách od najmilovanejšej ženy na svete - mojej krstnej :) s týždeň neumytými vlasmi (aspoň aplikujem premasťovaciu kúru na vlasy, o kt. by som nikdy neverila, že ja s mojím nabitým harmonogramom ju budem aj v praxi využívať!), potom, už keď sa "nahodím" a je zo mňa človek, som v archíve (peknom!) a makám na kvalite svojej diplomky (to je tak, keď si človek sám dvihne latku bakalárkou a potom sa aj obesiť ide, keď diplomovka musí byť rovnako kvalitná alebo aj lepšia! ... ach MNE!).
Potom príde najväčší záblesk endorfínov v podobe môjho Bradiaka a viem, že level sa posúva inde a konečne môžem byť produktívne neproduktívna, lebo som konečne s tým, s kým chcem. Ako som vravela, dni sú rôzne, tak aj my sme rôzni a to ma privádza k myšlienkam, že je neskutočné - aspoň podľa mňa: "Ako vie pri nás niekto byť".
Ako mi dnes pri prechádzke (konečne kúskom jari) povedala jedna milá duša, že netúži po chlapovi, je vlastne introvertnou extrovertkou - ako ja, ale túži mať niekoho, s kým môže byť sama - "Vieš, ja nechcem vlastne nikoho, ja chcem byť sama... ja vlastne chcem niekoho, kto bude pri mne a budem s ním sama. Sama doma. Sami."
- chcem nechcem, je to úplne to, čo vystihuje mňa a nebyť Bradiaka, tak stále som sama - sama so sebou, no vďaka nemu som presne to, čo povedala moja milá - "sama s niekým, ale sama, chápeš!" a je to najkrajší pocit na svete! :) Nemyslíme tým, že byť sám v zmysle nudného, neproduktívneho spolubytia, ale práve ten level, keď ste si tak blízki, ako by ste boli jeden, pritom ste dvaja rôzni ľudia a to je na tom to intergalaktické, že sa dve odlišné entity vedia spojiť :)
Je to neuveriteľné, ale naša hodinová prechádzka sa opäť zvrtla v jednu veľkú životno-filozofickú úvahu, z ktorej ma mrazilo, ale viete, tak v dobrom, lebo viete, že je ešte niekto tak strašne mimo ako vy. Alebo nie mimo, ale správne, tak ako vy! Lebo byť iným je stále pre mňa najväčšia topka!
Tak, ako vieme my s touto milou dušou, že sa máme, jedna druhú, pár domov od seba, tak viem, že tam ďaleko veľa km mám Bradiaka, ktorého zbožňujem a aj on mňa, i keď som náladová, protivná, jarné počasie 24/7, dirigent, odutec a podobne. Ale on vie, že som bytosť ľúbivá a že to, že sme od seba vyše 111km každý deň, nás robí ešte viac ľúbivými a tešivými na seba sa, keď sa konečne zočíme (aj po 5 týždňoch napr. v Bille pri regáloch so zdravou stravou :D ). Potom si uvedomím, že mám neskutočné šťastie v tom, že som ľúbivý tvor vďaka nemu, tomu úplne inému človeku než som ja, ale zároveň úplne rovnakému. Je to pre mňa jeden fascinujúci človek, určite sa stane častejšou náplňou ako úvahových, tak aj zážitkových článkov, veď predsa, je už mojou súčasťou :)
Keď som zistila, že ma ide vystískať jar, vedela som, že už konečne prišiel čas na moje kombo žltá koženka & červené pásiky a keď sa už sa budú zajtra všetci milovať a ľúbiť, bolo potrebné zakomponovať mnou milovanú už asi 5 rokov túto úžasnú aktovku z Housu! V čižmách mám rovnakej kombinácie aj Fusakle z Grejpu :) prechádzkovo bolo úžasné a vôbec nie oziabavé! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára