Tento režim piateho ročníka na výške je celkom zaujímavý. Konečne po tých 4, 5 rokoch = 9 mesiacoch najviac nabitých dní rozvrhom, kedy som do práce nemala kedy chodiť, preto som tam (sem-tam) šla na úkor školy, sú chvalabohu preč! a my máme konečne "voľnosť/priestor" na diplomovku, prípravu na štátnice a podobne. Konečne som aj doma (čo mi bolo posledné roky dosť vyčítané zo strany rodiny, že som všade, len nie doma) a konečne už "nič nerobím" - v zmysle, že už mám čas aj na to, si utrieť prach, pribiť rámy s fotkami môjho života na steny, mám kedy si navariť trojchodové menu len tak z radosti, konečne mám čas si nechať odmastniť poriadne vlasy a neumývať si ich každý deň (alebo každý druhý), ako keď som bola každý deň v škole alebo v práci.
Presne takýto deň som mala... a mám práve teraz. Konečne som sa zastavila.
Vypla som si radiátory, ležím v čistých prezlečených perinách, tričko napáchnuté kapustnicou, ktorú mamina pripravuje (a na ktorú sa TAK teším) som už dala do prania a nič... len vnímam, v tichu (sem tam prerušeným vysávačom), v tej konečne čistej izbe! (dnes som sa hecla!) a pozerám von oknom na tie tmavomodré ovečky na oblohe, ktoré ešte pred chvíľou boli biele a ráno, keď som rozlepila oči o nich nebolo ani stopy, keďže poprchalo.
Už dlhšie som mala výčitky, že som nepublikovala žiaden autentický práve aktuálny myšlienkovo-cítiaci článok a pri pohľade na tie ovečky sa mi akosi zachcelo to napraviť :)
V izbe mám pekne čerstvo a bezkonkurenčne mi dedina najviac krásne vonia! a vždy aj bude.
Poslednú dobu som sama na sebe pocítila, že som v určitom zmysle dospela. Niektorí mi to vyčítajú, že každý voľný čas netrávim pri pive a borovičke a iní chápu a konštatujú, že už je to naozaj tu. Nevravím, že som doteraz bola nezodpovedná a flákačka, to vôbec, ale tá dospelosť sa začína prejavovať v úplne inej sfére.
Školu končím, a určitá dávka dospelosti prichádza práve v deň poslednej štátnice - (a že maturita - skúška dospelosti! iste :D ). Predstavy a plánovanie presťahovania sa, stresy, že či si nájdem prácu, po ktorej túžim a že či sa mi popri nej (ak ju získam), bude dariť rozbehnúť to, čo mi robí radosť v hlave a chcem to aj zhmotniť... sú viac ako žalúdoksťahujúce, pretože sa ma to nebude týkať o pár rokov, ale už... o 4 mesiace. Je to sranda, ako mi tento podľa mňa najkrajší vysokoškolský život končí a som zvedavá, aká budem v pozícií tej "dospeláčky s účtami za vodu", ktorej sa celkom desím :D ale som na ňu zvedavá :)
Toľko z dneška. Práve začínajú po sebe vyštekovať susedove psy, ktovie čo si hovoria :D
Idem si vyrobiť ďalšiu čelenku (táto vznikla pri premáhaní sa písania diplomovky :D ), nakoľko mne už jar dávno začala a dúfam, že tak skoro mi ani neskončí! a pripájam aj radosť na môjho Bradiaka, ktorého si idem opäť po 2 týždňoch odlúčenia vyzdvihnúť :)
Radosti spočívajú v úplnom mikromalizme, pamätajte :)
malá ukážka z mojich tešívých radostí :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára