"Konečná, vystupovať!" :)

Celé diplomovkoidné tešenia sú tu, zaplavujú nám internety-fejsbuky, mnohým to vadí (zrejme sú neprajní a nevedia, čo to je! konečne svoje úsilie a prácu zhmotniť do finálnej verzie...) a tu je môj výsledok, moja práca, moje dva roky pobytu v štátnom archíve, moje dva roky prekračovania kroník v izbe, ktoré som (vďaka bohu za toto privilégium) mohla mať doma :)

Ono, je to viac ako dva roky, nakoľko moja diplomovka je priamym pokračovaním bakalárskej práce.
A mne neostáva nič iné, iba ako konštatovanie - že nechápem! ako ten čas, tých 5 rokov od začiatku a 2 roky od môjho prvého "titulovania" ubehli. Je to neskutočné a úprimne nechápem :)

Najväčšia vďaka a prínos do života ako takého - aj za to vďačím tejto práci.
Sedieť za takmer 100 ročnými spismi, listinami, ktoré boli písané rôznymi rukopismi a každý z nich ma nadchýnal, osudy a príbehy babičiek - spoluobyvateliek z našej dedinky, ktoré mi vyrozprávali také veci, o ktorých som si myslela, že existujú iba v knihách alebo filmoch.
Situácie, z ktorých sa máme iba poučovať  a nedovoliť, aby sa opakovali ... (no svet sa zjavne zbláznil a rúti sa to do takých istých ... nepekných chvíľ)

Som šťastná a vďačná, že ma môj konzultant pred troma rokmi usmernil a ja som sa mohla vydať na "dráhu" regionálnych dejín. Ak by som bola hlúpa, a neprijala to, o pár rokov by som si len búchala hlavu, že som prepásla všetky tie možnosti stretnúť sa s babkami, ktoré tu o pár rokov už nemusia byť. Som rada, že to dopadlo takto, že naša dedinka má konečne! spracované dejiny (existujú 3 kroniky a asi 100 archívnych krabíc, no žiadna publikácia!) a ja som opäť bližšie k tomu, aby som bola prvou autorkou takéhoto počinu :)
Je to veľká česť a o to väčšia radosť, že to nerobím len kvôli štátniciam, titulu a podmienkam na ukončenie štúdia, ale že to má aj takýto (pre mňa oveľa) podstatnejší a dôležitejší zmysel :)

          Teraz sa už len učiť učiť učiť a vymýšľať! čo si tie 4 razy oblečiem! :/ :D