Milujem protisvetlo.
Milujem zapadújce Slnko, ktoré ho vytvára.
Milujem (dlhétýždnevpredajniobdivujúce) šaty, ktoré si myslím, že ma už ani viac nemôžu charakterizovať.
Milujem tie dni, keď ja a Bradiak jednoducho ideme preč. Spolu. My dvaja. Preč.
Minulý týždeň, 4 dni v úniku na chalupe v Podhorí (síce bez plánovaného pešo-výletu do vedľajšej Štiavnice a jej Kalvárie), no aj tak úžasný, vypínací, tichý a hudobný zároveň, veselý, pokojný, pracovno-oddchový a taký, na aký som sa tešila už od januára, kedy som na chalupe bola naposledy.
Tentokrát bez knihy, kt. obsah som mala ovládať na skúšku (ako tomu bolo v januári), no tentokrát s tou, na kt. sa teším už asi rok a KONEČNE na ňu mám ČAS! :)
Konečne priestor na to variť a papať tak, ako si žiadame obaja, bol na svete --- ale o tom v ďalšom, síce nie celkom pečiacom, ale variacom článku.
Ticho, ovečky pri dome, lesné mini jahôdky či kytica kvietkov nájdených na prechádzke, aj to boli moje "pútače", ktoré by som za žiadnu exo dofču či Ameriku nevymenila ... a tak som si bola šťastná, spokojná, oddýchnutá, vyspaná bez ranného budíka v podobe rozhlasu, bez internetu!!! či mobilného signálu! :)
Už aby som tam bola znova! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára