Zrazu je týždeň po nich, a aj Silvester je bez snehu.
Potom prídu traja králi a ich darom je jar, o ktorej ste už ani nedúfali, že existuje a následne vyťahujete opäť ten veľký hrubý maximálne pohodlný šál od drahého a ani neviem akú zimnú bundu - a stále sme v januári.
To počasie je prisahámfakt ako život, jeden tak-druhý deň onak. Jeden deň ste v práci pred počítačom a lúskate informačné systémy a na druhý si vyklikávate dovolenku, pretože takto o dva týždne budete vstávať o hodinu skôr, pretože počítačové systémy nahradí tabuľa a trieda plná žiakov. Teším sa. Veľmi. Len stále akosi nestíham vstrebávať všetko to rýchle plynutie, to, že sa už odhodlám písať viacej článkov, tých takých echt pravých aktuálne-autentických pocitových. Potom si zapnem notbuk, naklikám blog a opäť ma obarí ani neviem aký divný pocit typu "ježišikriste, opäť som nedala ani jednu vetu".
Vonku tak odrazu mrazivo, no vo mne tak akosi teplo. Stres zo skúšok a školy, kedy na ňu už nemám polživota času, ako počas 5 rokov, no zároveň tisíc otáznikov v hlave, aké to celé bude o chvíľu, keď sa mi opäť život posunie do úplne iných smerov. Teplo, pokojno či spokojno v mojich myšlienkach.
Letí to, mení sa to všetko, menia sa naše nálady, situácie, postoje, mení sa počasie a menia sa nám príležitosti a možnosti, no boli by sme hlúpi, ak by sme ich nevyužili.
Či?
:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára