Človek si aj povie, že bude písať častejšie, a človek by aj písal, ale ani si neuvedomí a prejde mesiac... len tak. Presne ako v tomto prípade - fotky vznikli takto presne pred mesiacom, v čase, keď som ráno ešte nemala pocit, že mi zamrznú a vypadnú zuby.
Áno, takto pred mesiacom som si užívala svoju "konečne voľnú" dovolenku, bola som na "okukovom" dni v novej práci pred oficiálnym nástupom a jednoducho tak, ako v ten deň (bol pondelok) a v strede zimy nás navštívila jeseňo-jar, som ju cítila nielen vonku, ale aj v sebe. Na sebe "rozlúčkové" šťastné ponožky mieru od spriaznenej duše akoby len podčiarkovali celý ten kúzelný pocit a to počasie :)
Pocit a stav nového začiatku akoby aj to počasie vnímalo zarovno so mnou :) Pocit, keď zo mňa opadlo všetko to nepríjemné a neprajné smerom k mojej osobe a tešenie sa na to nové (pred mesiacom) ešte nepoznané a veľmi "splnenosenové," všetko to v kope bolo naraz vo mne. A pamätám si!!! to teplo z lúčov :)
Jar. Ona príde, verím tomu, len si dáva načas, najprv nás musí všetko poriadne do špiku kosti povymŕzať (veď tak to býva aj v živote, nie?) a keď to všetko staré vymrzne, príde to nové, jarné, voňavé (a nemyslím tým len prírodu).
Zuz.
