Áno, už viete, že sme boli vďaka našej katedre histórie na výlete v ČR (v Ústí nad Labem) a na druhý deň v Nemecku, v krásnom meste Drážďany. A tým Drážďanom sa budeme venovať aj v tomto článku, nie že by som chcela nejakým spôsobom Ústí ukrátiť o článok, ten bude taktiež, a že nebude krátky uvidíte sami, avšak tie Drážďany mi tak ostali v hlave, v srdci, všade, že sa stali mojou novou srdcovou záležitosťou.
Drážďany, historické barokové mesto, ktoré bolo pôvodne rybárskou osadou (rozprestiera sa na oboch brehoch rieky Labe), sa postupom času vyšvihlo na kráľovskú a kúpeľnú rezidenciu a neskôr sa stalo hlavným mestom Saska.
Názov mesta pochádza z pôvodného názvu Drežďany (z 12.stor.), ktorý im dali pôvodní obyvatelia tejto oblasti - Lužickí Srbi, čiže Slovania :) v preklade to znamenalo "ľudia lesov, bažín".
V druhej polovici 19.storočia (konk. v roku 1892) malo mesto vyše 100 tisíc obyvateľov, a tak sa z neho stalo v tom čase veľkomesto.
Taktiež sa im hovorí aj "Polabská Florencia", a to kvôli krásnej architektúre a prírodnej polohe (ležia medzi výbežkami Krušných a Lužických hôr).
V súčasnosti patria po Berlíne, Hamburgu, Kolíne nad Rýnom ku štvrtému najväčšiemu mestu Nemecka.
Tento rok majú Drážďany svoje 810 narodeniny :)
Z Ústí sme vyštartovali už skoro ráno, aby sme celý deň vedeli venovať práve tomuto krásnemu mestu. A to, že ten deň vyšiel naozaj idylicky, uvidíte sami! :)
Cestovali sme priamymi spojmi z Ústí priamo do Drážďan, avšak museli sme 2.X prestupovať - na to neboli nič strašné, keďže vlaky boli viac ako intergalaktické a výhľad z nich ešte viac! No, bola som v "brokolicovom" raji (cháp tá zeleň všade navôkol, kam ste sa obzreli a aj tam, kam ste sa obzrieť nemali v pláne). Cesta nám trvala vlakmi cca 2 hodiny, čo nebolo nič strašné, keďže sme boli super partia, ktorá nechtiac bavila aj tých, ktorí nám nerozumeli. Vystúpili sme na nádhernej obrovskej železničnej stanici a z nej priamo rovno sme sa dostali na pešiu zónu, námestia a všade tam, kam sme aj ísť chceli. Ako na dlani, čo viac si priať :)
Vítalo nás krásne letné počasie (ak nebolo okolo 30 stupňov, tak ani jeden, prisahám!), niektorí z nás mali dočinenia s prvým opálením, tí menej šťastní aj s prvým spálením sa.
Prechádzkou sme sa ocitli na Schlossplatzi, za ktorým sa nachádzalo nádherné divadlo a pri divadle "nemecký Versailles", skade je aj prvá fotka (ja pri tučnučkom zadku barokového anjelika - čo viac si priať :D ), stade sme sa šli prejsť ku Frauenkirche - barokovému kostolu, ktorý bol počas Druhej svetovej vojny zbombardovaný, no v roku 2004 bol znovu postavený vďaka financiám z verejných zbierok!!! (takto si vážia svoju históriu! klobúk dole!), tu sme si posedeli pri obrovskej soche Martina Luthera a ten pocit bol taký, iný. Úžasný. Naozaj som mala pocit, že sa nachádzam tam, kde tá história má svoje miesto a niečo si tu odžila.
A neviem, či Boh alebo nejaké iné nadpozemské sily existujú, ale ak áno, tak si neskutočne vážim, že mi vždy vyjde TAK NÁDHERNÉ POČASIE, v každom ročnom období, mesiaci, týždni, dni, keď niekam vycestujem a mám tú možnosť mať takto slnečné zábery plné ovečiek na oblohe. :) ♥
To, kam smerovali naše kroky od námestia pri Frauenkirche, si prečítate v Halo aus Dresden vol.3 :)
Nemecký Versailles :)
