Fotenie je niečo, čo vás buď pohltí alebo obíde. O prvom štádiu som presvedčená na milión %, že existuje, no o druhom vôbec a dúfam, že som ho použila iba z čisto poetických dôvodov :D
Fotky sú tá najkrajšia vec, ktorá mi môže vypĺňať svet. Ako mi raz povedal jeden chlapec: "Najviac ma dojímaš tým, ako sa vieš nadchnúť pre hocičo a patrične to odfotiť, pritom iný by si to ani nevšimol."
... a mal/má pravdu.
To, ako sa teším zo svetla, ktorým mi príroda praje vždy, keď idem fotiť.
To, ako mám možnosť zachytávať prirodzenosť a pravú neomietkovanú krásu ľudí.
To, ako tie detaily vytvárajú najväčšie celky.
To, ako aj čierny sveter vie vyzerať úplne zaujímavo.
To, ako tá zeleň popri vás vytvára úplne iný kozmos, v ktorom akoby plávate.
To, že krásne tiché miesta sa nachádzajú aj na doslova! druhom brehu rieky oddeľujúcej vás od ruchu mesta.
To, ako si zvečníte aj obyčajné dni, či stretnutia po riadne dlhej dobe.... ako my v tento deň s krásnou neomietkovaou ( ♥ :D ) Sárou.
