Domovina je také pekné slovo, možno aj preto, že znie ako medovina, čo je už ale úplne iná šálka
Je to miesto, kde ste sa narodili?
Je to miesto, na ktorom ste vyrastali a už tam nie ste?
Je to miesto, na ktorom žijete práve teraz?
Každý z nás chápe tento pojem úplne inak.
Tri rôzne miesta, tri rôzne časové úseky a etapy môjho života, no zároveň pre mňa tri domovy.
Hovorí sa, "všade dobre, doma najlepšie" ... kus pravdy v tejto vete isto je, no nie vždy to tak cítim a preto ma moja povaha cestovateľa vie zaviať úplne niekde inde, než do končín domova.
Každý máme dni či stavy, kedy by nás najviac potešila (okrem správy, že dostávate kľúče od vášho bytu či nového auta do vlastných rúk :D ) jednosmerná letenka na Mars či mesiac a cesta domov by bola v nedohľadne. Tieto situácie zažívam dosť často, že mám chuť nasadnúť na vlak či náš (osobák či Horalky - Fixinela to istia) alebo medzištátny (Jesenius je tiež fajn) a len ísť. S batohom na chrbte a foťákom na krku.
Nech sa hnevám na koho chcem, ako dlho chcem a s intenzitou úplne rôznou, domov tu je, i keď sa v ňom cítime mnohokrát ako cudzinci.
A potom sú tu tie dni. Keď nasadnem na jeden z troch autobusov (lebo viac ich naozaj nejde...) z tohto môjho dedinského domova smerom do mestského domova, ktorý X-krát neznášam, no XY-krát milujem, pretože viem, že je úžasné bývať na západe, je úžasné chodiť na výlety na sever -stred-východ a byť hrdou Slovenkou, pretože tá príroda nám kompenzuje všetko to hnusné správanie ľudí, ktorí nám akurát tak robia hanbu... je úžasné mať svoj tretí domov od seba diaľnicou hodinu a pól ... je úžasné, mať krásne mestečko s úžasnými parkmi ako milovaná Proma, zbožňovaný Kamenáč či táto od ruchu vzdialená Kalvária, kde sme sa boli so Sárou prejsť a fotky vyzerajú ako nacvakené v domove číslo jedna (cháp dzedzina! ♥ ).
A som tu spokojná.
Keď cestujem, nikdy odnikadiaľ nechcem odísť....
Keď sa vraciam domov, aj mi slzy vypadnú, pretože nechcem ísť domov!!! nechcem sa vrátiť...
Avšak, potom sedím vo vlaku, mám najväčšiu pocestovateľskú krízu či depresiu v jednom .... no viem, že niekam smerujem a vždy aj budem môcť.... a to práve domov.
Domov ... to je tam, kde môžem tresknúť dverami na izbe, to je tam, kde ma čaká babka&dedko a záhrada, to je tam, kde sú najjasnejšie hviezdy v noci a o mesiaci ani nevravím, to je tam, kde sa môžem bicyklovať hore-dole bez rozmyslu (a ohrození na živote i premávky :D ), to je tam, kde voňajú babkine koláče a dedkom narúbané drevo, to je tam, kde .... veď viete :) bodka.
fotky zo Sárinej dielne! :)