a už je preč!

Práve som zavrela wordovský dokument - cháp moju seminárku, ktorú som, ani nechápem ako, konečne napísala! :D a šla som vypnúť notbuk, nech si aj už oddýchne... avšak, nie. Otvorila som si gúgl, vyťukala blog a píšem si - aj vám tieto vety, ktoré mi random napadajú. Síce, asi by som sa mala ísť baliť, keďže ráno budík na 7.mu a smer chalupa a môj milý, ale nechce sa mi. To je to, človek by aj cestoval, najradšej stále, ale to balenie! Celé zle...
No, je 30. decembra  mne je tak zle že ... že už. Kde ten rok je? Ako to, že si pamätám všetky tie akcie, stretnutia, smiechy, vône nových miest ... akoby som tam bola práve teraz?! a už tomu celému bude jeden rok. Neskutočné. Práve mi pred očami bežia všetky tváre, s ktorými som strávila väčšinu času, tie mačkanice pod pódiami či už v Poľsku, či v Čechách a či u nás... mega.

Sentiment level milión, keď si spomeniem, že niektoré z tých akcií som zažila s niektorými ľuďmi naposledy, lebo sa veľa vecí zmenilo, ten sentiment, že to bol vlastne môj posledný "detsko-žiacky" rok, ten sentiment že takto o rok, keď vám tu budem písať sumár toho násťročného roku ´17 ani neviem kde budem, s kým budem a čo bude tvoriť obsah mojich už ne-žiackych dní. Ach jaj...

Tento môj denník schizofrénie a filozofických úvah, ktoré sa "dnes nenosia", bude mať už rok a to je ešte viac strašnejšie, než som si myslela. Ako to celé ubehlo a už to pomalšie nikdy nebude. 

Spontánne januárové Atény ... dokonalosť.
Osobný "gauč" u kamošov na byte ... VS v srdci navždy :D :) 

Festivaly, koncerty, batoh na chrbte a spanie na zemi celé dva týždne a nič mi nechýbalo ... najkrajšie.

Škola akoby nebola a moj druhý domov v hlavnom meste ... najviac.

Spontánne návštevy len-tak a drunken soul na dennom poriadku ... najzamilovanejšie.
A potom to, čomu sa hovorí "nečakaj to, neplánuj to, ono to príde samo...." ... najšťastnejšie.

Dnes bezfotkovo, iba riadkovo a vetovo.

Krásny rok mám za sebou, akoby som si ho vymodlila, keď sme odrátavali koniec toho predchádzajúceho. Neverím tomu doteraz, bol úžasný, úsmevný, opitý, vyskákaný, pretrapasovaný, ale môj! a som zaň najviac vďačná :)

Teraz sa idem vyvaliť do kresla pred Priateľov a hádam sa do polnoci aj zbalím! :)

Fotky z chalupového opojenia... koming sún!

Váš Zuz :)