Festivalový klapka 6 - Uprising

(úlovky z festivalov ma najviac bavia! hlavne, ak je to na zemi nájdené nové pravé! :D tričko CP - láska! :D)


Zlaté piesky - 26.-27.8. 2016


Tento príspevok tu mám nachystaný už od augusta, no akosi sa mi nechcelo zasadnúť k fotkám, po toľkých kvantách fotiek z tohto prefestivalovaného krásneho leta :) ALE! opäť úraduje moja diplomovková nálada, a preto! :D je tu čas a priestor konečne dopísať a publikovať tento farebný článok o farebnom festivale :)

O Up-e by sa dalo znova raz zas písať siahodlho, ale akosi stále stačí týchto veľavravných bodov!:

1. Jamajka na Slovensku raz v roku - najkrajší čas v roku
2. drum&bass- ové ozveny z každého kúta - najviac láska
3. Acaico zadarmo z toho už spomínaného kúta na kilá - je viac ako láska :D
4. Konečne prvý ročník, kedy bolo oba dni rovnaké (horúce) počasie
5. ... buď už znova.

amen. ♥

Tak, a nech sú moje prosby vyslyšané a sme tam znova, nech znova vyjde krásne počasie, ako v roku 2016 (totiž, kto chodí na Up-y tak viem, že to počasie býva najust hnusné a našu Jamajku na Zlatých pieskoch sužujú dažde, potopy a podobne) a je nám krásne dobre! :)

jedno s druhým č.1.

Keď sa minulý týždeň objavila na pár hodín jar s kamošmi slnkom a modrou oblohou a fajnou teplotou, absolvovala som prvú koženkovú prechádzku a následne, keď som prišla domov, som si narobila tieto výlučne jarné kombinácie - od ešte tej skorej jari, keď sa hodia ešte čižmy až po tú hraničiacu s letom, kedy budem mať bosé nohy alebo tenké silónky v lodičkách! :)

Oblečenie na fotkách opäť radím do svojej najobľúbenejšej sekcie zvanej "Milujem zľavy a aj ony mňa!" :D 

Vysnívaná blúzka s už aplikovanou mašličkou, náhrdelník, rifle presne také, aké som chcela!, čižmy v odtieni hnedej, ktorý ja osobne môžem (a po ktoré som sa vrátila aj v čiernej farbe :D ), spodné prádlo v intergalaktickej zľave, sveter v dokonalej "dĺžke" k sukni s vysokým pásom či kabelka, len na najnutnejšie veci a oxfordky OJJU, o ktorých som sa tu už aj s metalickými lodičkami rozplývala :)

Keď by som Vám tu mala popísať každý jeden príbeh a okolnosti, za ktorých sa ku mne tieto veci dostali, by ste mi aj neverili :D a to mám na tom celom "nakupovaní" najradšej. Nachádzajú sa tu aj značkové kúsky zo sekáča, na ktoré nedám dopustiť (biely elegantný svetrík z VERO MODA) a aj blúzky z dielne mojej krstnej (biela s čiernymi bodkami/ biela s padavým límcom), keď bola mladunká tínedžerka a začala si šiť vlastnú kolekciu (aká som len hrdá! :) )

Tak napríklad, blúzka s mašličkou bola mnou vzatá do rúk pri tom, ako som robila stojace garde mojej kamoške v rade pri pokladni na jej nákupoch (Mohito - 50% zľava), rifle boli nečakaný úlovok  23. decembra, keď som vybehla z domu sa vyventilovať z toho nepríjemného pred-vianočkového znohu do iného prostredia - v Mangu  v mojej veľkosti! (o to viac som sa tešila), kabelka to isté, aj s rifľami v 50% zľave, sivý sveter z Housu za necelých 5 € z pôvodných myslím 15€, nohavičky z Lindexu za necelé 3€ zlacnené takmer o 10€, čižmy so 40% zľavou a neskôr (tie čierne) s 50% zľavou (CCC - Lasocki), oxfordky z OJJU z 50€ na necelých 17€ a lodičky z 30€ na 9,99€ = toto znamená moje materiálne "šťastie" :D

Odjakživa som si vážila, keď mi mamina alebo krstná či teta dačo kúpili, obdarovali ma či mi krstná ušila/uštrikovala nadčasový módny kúsok. Odkedy pracujem kade-tade už takmer 6 rokov a mám vlastný príjem, nakupujem samozrejme oveľa viac, ako keď som "nakupovala za rodičovské", no aj viac premýšľam, že čo vezmem a čo nie (i keď to tak vždy nevyzerá, keďže domov prichádzam s miliardou tašiek a doma len krútia hlavami), ale milujem na tom ten pocit, keď im ukážem sumu, za ktorú som ja vec kúpila a aká bola jej pôvodná (neskutočne precenená suma!) Áno, som šopaholik, veľakrát si kúpim vec, ktorá mi visí v šatníku už niekoľko rokov s visačkou stále neodtrhnutou a podobne, ale teraz sa už takýchto vecí "zbavujem" tak, že ich posúvam ďalej, darujem a ak je vec naozaj pekná s potenciálom, tak ju predám, no ako som spomínala, poslednú dobu naozaj premýšľam, čo si vezmem a čo nie. V HM-ku som sa zamilovala do sák, ktoré som vedela, že v zime nájdem vo výpredaji - stalo sa, no nekúpila som si napokon ani jedno, lebo som si uvedomila, že môj šatník je viac ako sakoidný (ďakujem Vám, milé sekáče!), a tak som si peniaze odložila na niečo iné - ako napr. tak dlho zháňané kvalitné rifle - a oplatilo sa! :)

Čím som staršia, tým viac nemám rada nákupy, nemám rada hluk, veľa ľudí a podobne, preto neabsolvujem vyslovene plánované nákupy, ale vždy, keď idem okolo a uvidím, tak sa stavím - vyskúšam - kúpim a odídem, žiadne dlhotrvajúce motanice nehrozia - preto som vždy tak rada, keď na niečo pekné neplánovane!!!! natrafím :)

Milujem, keď veci môžem medzi sebou kombinovať a pomaly celý týždeň ich nosiť v inom a inom prevedení tak, ako som si ich tu pripravila! :)

TAK! a už nech je počasie vhodné na tieto moje kombinácie a ja Vám ich môžem ukázať v praktickom prevedení :) 

Blúzka, svetrík, rúžová sukňa - House/ Modrá sukňa - Primark/ náhrdelník - Oriflame/ lodičky - Reserved/ orxfordky - OJJU, kabelka - sekáč v Budapešti, čelenka - moja výroba

sukňa - SheIn/ blúzka - krstná made/ kabelka čierna - sekáč/ kabelka červená - Gate/ klobúk - HM Atény/ oxfordky - Baťa/ lodičky - CCC/ lak - Astor/ rúž - Pupa

                     sukňa - HM/ koženka - sekáč/ blúzka - krstná made

Koláčovo 2.

Keďže sa dnes všetci neskutočne milujú a obdaruvávajú, ja som sa rozhodla pre to isté! :D ale trošku inak :)

Včera som natrafila na obchod s pečiacimi potrebami, vybrala si (samozrejme zlé) formičky na tartaletky (kúpim si aj správne, musím!), vyrobila si maximálne jednoduché cesto na keksíky aj košíčky, rozmixovala banán a čučoriedky s tvarohom a tamdadá! je to tu :)
Čočoriedky ma opäť prekvapili a čakali v akcií v Bille v obrom prevedení (sú fakt veľké ako bublky hrozna :) ).
Dozdobila som ich mojimi obľúbenými cukrovými srdiečkami a obdarovávanie ľúbených sa môže začať! :)

ps: konečne som využila výtlačky od mojej Edinky, ktoré som dostala ešte na narodeniny :)

Ľúbim koláče! a nie len na Valentína.

Dobrú chuťku :)

sami-nesami.

Je maximálne neskutočné, ako vedia byť dni rôznorodé, ako sa dni vedia od seba líšiť, ako sa aj v tom jednom dni dokážu situácie meniť zo sekundy na stotinu, situácie, nálady, pocity, vnímania... len tak, lusknutím prsta. Už dlhšie som sa chystala a aj avizovala, že sa tu trošku rozmyšlienkujem už konečne, neverili by ste, chcela som už XYZmiliónkrát, ale vždy som si to akosi "rozmyslela", že nie, nebudem tu až tak osobná, no, niekedy asi človek aj taký byť musí. Veď sme ľudia, bytosti, osoby, tak buďme osobní!  A buďme aj iní! A možno je aj dobre, že sa pozítíva rýchlo menia na negatíva a naopak, aspoň nám to udržuje naše city a pocity v neustálom tempe, no nie? :)

Všetko okolo nás - nás ovplyvňuje, formuje - také tie klišé psychologické teoretické poučky, veď viete, hovoria to, čo už všetci dávno vieme.
Tak, ako sú rôzne dni, tak sú rôzne aj nálady v nás - raz úsmev od ucha k uchu, potom nenávisť, plač, chuť úplne si zabarikádovať svet a neopustiť ho, o chvíľku nájsť škáru - vyjsť z neho a piecť punčovú tortu. Áno vážení - aj takto akosi vyzerajú moje dni práve teraz! :D

Odkedy som si povedala, že pracovať budem akurát tak na svojej diplomovke a nie stave bankového účtu (áno! po 5 rokoch nie som v každom voľnom čase v práci! ale už doma! nik to nechápe, ani ja, ale je to tak!), do práce chodím dvaX v týždni, najviac času trávim doma, v pyžame, v najúžasnejších štrikovaných ponožkách od najmilovanejšej ženy na svete - mojej krstnej :)  s týždeň neumytými vlasmi (aspoň aplikujem premasťovaciu kúru na vlasy, o kt. by som nikdy neverila, že ja s mojím nabitým harmonogramom ju budem aj v praxi využívať!), potom, už keď sa "nahodím" a je zo mňa človek, som v archíve (peknom!) a makám na kvalite svojej diplomky (to je tak, keď si človek sám dvihne latku bakalárkou a potom sa aj obesiť ide, keď diplomovka musí byť rovnako kvalitná alebo aj lepšia! ... ach MNE!).
Potom príde najväčší záblesk endorfínov v podobe môjho Bradiaka a viem, že level sa posúva inde a konečne môžem byť produktívne neproduktívna, lebo som konečne s tým, s kým chcem. Ako som vravela, dni sú rôzne, tak aj my sme rôzni a to ma privádza k myšlienkam, že je neskutočné - aspoň podľa mňa: "Ako vie pri nás niekto byť".

Ako mi dnes pri prechádzke (konečne kúskom jari) povedala jedna milá duša, že netúži po chlapovi, je vlastne introvertnou extrovertkou - ako ja, ale túži mať niekoho, s kým môže byť sama - "Vieš, ja nechcem vlastne nikoho, ja chcem byť sama... ja vlastne chcem niekoho, kto bude pri mne a budem s ním sama. Sama doma. Sami."
- chcem nechcem, je to úplne to, čo vystihuje mňa a nebyť Bradiaka, tak stále som sama - sama so sebou, no vďaka nemu som presne to, čo povedala moja milá - "sama s niekým, ale sama, chápeš!" a je to najkrajší pocit na svete! :) Nemyslíme tým, že byť sám v zmysle nudného, neproduktívneho spolubytia, ale práve ten level, keď ste si tak blízki, ako by ste boli jeden, pritom ste dvaja rôzni ľudia a to je na tom to intergalaktické, že sa dve odlišné entity vedia spojiť :)

Je to neuveriteľné, ale naša hodinová prechádzka sa opäť zvrtla v jednu veľkú životno-filozofickú úvahu, z ktorej ma mrazilo, ale viete, tak v dobrom, lebo viete, že je ešte niekto tak strašne mimo ako vy. Alebo nie mimo, ale správne, tak ako vy! Lebo byť iným je stále pre mňa najväčšia topka!
Tak, ako vieme my s touto milou dušou, že sa máme, jedna druhú, pár domov od seba, tak viem, že tam ďaleko veľa km mám Bradiaka, ktorého zbožňujem a aj on mňa, i keď som náladová, protivná, jarné počasie 24/7, dirigent, odutec a podobne. Ale on vie, že som bytosť ľúbivá a že to, že sme od seba vyše 111km každý deň, nás robí ešte viac ľúbivými a tešivými na seba sa, keď sa konečne zočíme (aj po 5 týždňoch napr. v Bille pri regáloch so zdravou stravou :D ). Potom si uvedomím, že mám neskutočné šťastie v tom, že som ľúbivý tvor vďaka nemu, tomu úplne inému človeku než som ja, ale zároveň úplne rovnakému. Je to pre mňa jeden fascinujúci človek, určite sa stane častejšou náplňou ako úvahových, tak aj zážitkových článkov, veď predsa, je už mojou súčasťou :)

Keď som zistila, že ma ide vystískať jar, vedela som, že už konečne prišiel čas na moje kombo žltá koženka & červené pásiky a keď sa už sa budú zajtra všetci milovať a ľúbiť, bolo potrebné zakomponovať mnou milovanú už asi 5 rokov túto úžasnú aktovku z Housu! V čižmách mám rovnakej kombinácie aj Fusakle z Grejpu :) prechádzkovo bolo úžasné a vôbec nie oziabavé! :)

na Plese sa plesá!

Sezóna plesov, garderób, účesov a mejkapov meniacich ženy na nepoznanie = JE TU! Vitajte!

Ja a môj Bradiak sme sa ale rozhodli pre niečo iné. Nakoľko sme spolu boli naposledy 2. januára (totálnecelénajviacmocezle!) a odvtedy vôbec, nakoľko som bola chorá vyše 3 týždňov a potom, po mojom vyliečení to dobehlo Bradiaka, čiže - tamdadadá = porážka na svete! infarkt myokardu a tak, veď viete...
Keď som ale vedela, že sa konečne uvidíme, chcela som už ísť niekam inde, niekam na výlet, niekam preč od ruchu a zhonu ... tak som klikla na kúpu lístkov (zadarmo) a miesteniek a bolo! Výlet za 4€ pre oboch bol na svete! :) (vivalastjudentlajfinslovakia!)

Keď sa ma v práci spýtali, že kto z nás bude šoférovať, som odpovedala, že ujo rušňovodič! :) Nakoľko nám odsýpajú posledné mesiace študenstva a tým aj možnosť cestovania "zdarma", vedeli sme, že náš výlet bude prudko vláčikovský a tak sa aj stalo. Neviem, ktorá potvora to tak zariadila, ale tam aj späť sme mali tie isté čísla miest, takže domácka atmoška bola znásobená!

Nakoľko vo veľkom patrím k tým, čo svoju jazdu vlakom venujú výhľadom z okna, som to "porušila" a hmla za oknami zariadila to, že sme si pozreli dokopy 4 filmy - začalo to 21 - 22 jump street-om a cestou späť pokračovalo Malým princom (áno, plakanie a smoklenie pred všetkými v kupéčku bolo "mega" ...) a potom rozkošniackými bábätkami v Bocianoch :)
No! ale chcela som niečo iné povedať :) Ako sme si tak šli z tejto hnusnej hmly a ňou ešte stále do hôr a videli, že pokrýva naozaj všetky oblasti, ktorými sme šli, tak som sa dosť začala obávať o to, aké to bude tam hore ... (a moja viera v inverziu rástla a rástla... :D ) A! bolo to najviac :) zubačka prešla do kopca 15 metrov a už sme videli to krásne more hmly rozlievajúce sa úplne všade a nám neostávalo nič iné, len žmúriť oči a vždyveriacim optimistom vyťahovať slnečné bríle, ktoré aj počas hmly nevyhodili z vakov/tašiek (ja patrím medzi nich, juchúúú! :D )

Krásny zážitok cestou nahor, aj po vystúpení, pri prechádzaní uličkami, ktoré lemovali asi miliónmetrové záveje cez ktoré cinkali koníky ako v rozprávkach ... úžas! :) a potom vyjdenie z takejto uličky pri plese, ktoré je celé zamrznuté a zasnežené! a ľudia si tam bežkujú, deti sa sánkujú a stavajú snehuliakov! Teplota maximálne príjemná - bez rukavíc najviac parádička! (nakoľko som posledné dni v Trnave mala omrzliny pomaly aj po tom, čo som poslušne mala rukavičky na rukách!), moje detské potešenie, keď ma Bradiak hodil do snehu, v ktorom som si dala najviac čil (cca 40 cm) a slnko na mňa pálilo... nádhera! :)

Pri ceste späť sme sa stavili v reštaurácií Oliver (Stará Pošta) 3 minúty od stanice na pivo a cesnačku, ktorá bola maximálne podľa predstáv, sedeli sme vonku a len vo svetroch prikrytí dekami :)

A takéto bolo naše piate výmesačie - výletové, príjemné, úžasné, slnečné a také naše!

Zdravotná prechádzka plná endorfínov bola na svete! Viac takých! Dúfam, prosím! :)
Už nech je tu ďalší vlakový výlet, amen.

   (fotky som si šla upraviť, no zistila som, že "pravé" sú najlepšie! Veď posúdte :) )