JARnô. časť prvá

To, že jar prišla do mojej mysle, srdca a ducha už veľmi dávno, vám bolo isto jasné po predchádzajúcich článkoch :D ale to je tak, keď jednoducho zima pre vás znamená síce krásny rozprávkový čas vonku, no ja osobne v tom "vonku" vyzerám celé toto (najdlhšie) ročné obdobie ako zemiak (teplučký, voňavučký zemiak - ako by doplnil môj Bradiak :D ), preto sa netreba čudovať, ak som naozaj šťastná, keď tie moje milované kabáty/čiapky/šále/rukavice (ktoré ale naozaj ľúbim!), môžem odložiť a nahradiť napríklad týmto! :)
Samozrejme, že zimu ľúbim, ale ak patrím k tej skupine ľudí, čo cestuje busmi/vlakmi, je pre mňa najdôležitejšie byť v teple a najmä v pohodlí :)

Ona, moja milovaná jar už prišla, nie len "oficiálne" dátumovo, ale aj pocitovo. Nie je nič krajšie, ako keď si ráno otváram okno a zvonku ma najviac prefacká najlepšia vôňa pre mňa existujúca - jarná dedina, plná kvitnúcich kvetín a trávnika a ostatné lásky :)

Oxfordky, bodky, pásiky, farby, ktoré nie sú skryté len pod kabátmi, ale ich vidno, bolo to - presne to, na čo som sa najviac tešila! A o to viac sa teším, že konečne bude tento víkend čas a počasie na tieto moje "lentilkové" kombá :)

Či už to budú šaty z HáeMka, dlhé vysnívané sako z tuším Promodu alebo znova košeľa zo sekáča, je mi to jedno, len nech už tá predpoveď vyjde, lebo moje pojaritúžiace srdce sa už zblázni, chúďa :/ :D

fúkaná.

Posledný zimný víkend mal byť podľa predpovedí počasia najviac slnečný, s vysokými teplotami a ja som sa najviac navnadila, že tento víkend bude konečne bezvrstvový, čo sa týka oblečenia ... avšak, predpoveď-nepredpoveď, samozrejme to nevyšlo, dažde, lejaky, silný vietor boli na svete!
Síce som už konečne kabát nahradila baloňákom, ktorý taktiež patrí do mojej najobľúbenejšej sekcie - "osudovo ma čakal v zľave posledný kus, vysnívaná farba aj strih", nebolo to celkom sľubovaných 20 stupňov.

S Bradiakom sme sa pustili na výlet a trasa TN-TT-BA a BA-LV bola na svete. V Bratislave sa zrejme čerti ženili a dokonca mi šál uletel (a Bradiak si za ním trochu pobehal :D ), všetko dopadlo dobre a dúfam, že najbližšia návšteva Bratislavy bude aj bez toho, aby ma vietor posúval z jedného miesta na druhé :D :)

Každý jeden voľný čas, ktorý sa nám naskytá, chceme tráviť presne takto - na cestách s foťákom v batohu a cestovať si. Nakoľko máme teraz obaja viac než hektické obdobie, zahraničie nám po odovzdanie diplomoviek bohužiaľ nehrozí, tak sme sa rozhodli cestovať si po slovenských mestách. Teraz to bola Bratislava, kde sme navštívili Miškovu babku, pri zablúdení v Petržalke sme našli Bradiakove sídlo - ulicu Brádočova :D a cestou na vlak do Levíc, kde býva môj Bradiak, sme sa prešli starým mestom a následnej Obchodnou ulicou, kde nás potešil nový podnik s názvom Pomazánkovo (celkom kolega môjmu Koláčovu :D ), avšak mali zavreté, no dáme im ešte jednu šancu a sme obaja už teraz zvedaví :)

Bratislava nám "hrozí" aj tento víkend, tak plne dúfame, že už s viacerými slnečnými lúčmi a menej nečakanými dažďovými kvapkami :)

Na jednej strane znechutená, že vyzerám horšie, ako keď som doma celý týždeň a nerozčešem si vlasy, no na strane druhej úplne rada, že ten vetrisko okrem lokálnych nervov prináša aj takýto rehot, keď cítite, ako vami posúva :D
Presne mi to pripomenulo význam a dôvod môjho tetovania "Maličkosti" - netreba si robiť ťažkú hlavu z vetra, ktorý vám ju akoby čistil a hral sa s ňou, no nie?

znovu.

Neuveriteľné! Konečne som sa dnes zastavila!
Tento režim piateho ročníka na výške je celkom zaujímavý. Konečne po tých 4, 5 rokoch = 9 mesiacoch najviac nabitých dní rozvrhom, kedy som do práce nemala kedy chodiť, preto som tam (sem-tam) šla na úkor školy, sú chvalabohu preč! a my máme konečne "voľnosť/priestor" na diplomovku, prípravu na štátnice a podobne. Konečne som aj doma (čo mi bolo posledné roky dosť vyčítané zo strany rodiny, že som všade, len nie doma) a konečne už "nič nerobím" - v zmysle, že už mám čas aj na to, si utrieť prach, pribiť rámy s fotkami môjho života na steny, mám kedy si navariť trojchodové menu len tak z radosti, konečne mám čas si nechať odmastniť poriadne vlasy a neumývať si ich každý deň (alebo každý druhý), ako keď som bola každý deň v škole alebo v práci.
Presne takýto deň som mala... a mám práve teraz. Konečne som sa zastavila.
Vypla som si radiátory, ležím v čistých prezlečených perinách, tričko napáchnuté kapustnicou, ktorú mamina pripravuje (a na ktorú sa TAK teším) som už dala do prania a nič... len vnímam, v tichu (sem tam prerušeným vysávačom), v tej konečne čistej izbe! (dnes som sa hecla!) a pozerám von oknom na tie tmavomodré ovečky na oblohe, ktoré ešte pred chvíľou boli biele a ráno, keď som rozlepila oči o nich nebolo ani stopy, keďže poprchalo.

Už dlhšie som mala výčitky, že som nepublikovala žiaden autentický práve aktuálny myšlienkovo-cítiaci článok a pri pohľade na tie ovečky sa mi akosi zachcelo to napraviť :)

V izbe mám pekne čerstvo a bezkonkurenčne mi dedina najviac krásne vonia! a vždy aj bude.

Poslednú dobu som sama na sebe pocítila, že som v určitom zmysle dospela. Niektorí mi to vyčítajú, že každý voľný čas netrávim pri pive a borovičke a iní chápu a konštatujú, že už je to naozaj tu. Nevravím, že som doteraz bola nezodpovedná a flákačka, to vôbec, ale tá dospelosť sa začína prejavovať v úplne inej sfére.
Školu končím, a určitá dávka dospelosti prichádza práve v deň poslednej štátnice - (a že maturita - skúška dospelosti! iste :D ). Predstavy a plánovanie presťahovania sa, stresy, že či si nájdem prácu, po ktorej túžim a že či sa mi popri nej (ak ju získam), bude dariť rozbehnúť to, čo mi robí radosť v hlave a chcem to aj zhmotniť... sú viac ako žalúdoksťahujúce, pretože sa ma to nebude týkať o pár rokov, ale už... o 4 mesiace. Je to sranda, ako mi tento podľa mňa najkrajší vysokoškolský život končí a som zvedavá, aká budem v pozícií tej "dospeláčky s účtami za vodu", ktorej sa celkom desím :D ale som na ňu zvedavá :)

Toľko z dneška. Práve začínajú po sebe vyštekovať susedove psy, ktovie čo si hovoria :D
Idem si vyrobiť ďalšiu čelenku (táto vznikla pri premáhaní sa písania diplomovky :D ), nakoľko mne už jar dávno začala a dúfam, že tak skoro mi ani neskončí! a pripájam aj radosť na môjho Bradiaka, ktorého si idem opäť po 2 týždňoch odlúčenia vyzdvihnúť :)
Radosti spočívajú v úplnom mikromalizme, pamätajte :) 
malá ukážka z mojich tešívých radostí :)

                            ručne robené varešky od môjho šikovníka :)