lesne.

Nie je nič krajšie, ako ...

Každý vie doplniť svoje pocity, myšlienky či názor. Pre mňa osobne to je - zas a znova - moja dedina. Háj pri potoku za humnami, spomienky z detstva na tú vôňu fialiek, ktoré bolo cítiť už len keď som sa na háj pozrela, háj v jari, v lete, pestrofarebný na jeseň či ľadové kráľovstvo počas zimy.
To, že často (veľmi často) velebím môj domov, moje dedinsko, je naozaj oprávnené. Ľúbim tento náš pokoj, milujem zvieratá behajúce po poliach, milujem kvietky, milujem zvuk tečúceho potoka a šuštiaceho lístia.

Každý človek má tento pocit "patrenia niekde". A dokonca aj svetobežník ako ja, ktorý sa zamiluje do všetkých miest, ktoré navštívi, tak vie, kde to jeho miesto je. A ešte viac krajšejší je ten pocit pokoja a šťastia, keď máte pri sebe v živote takto isto zmýšľajúceho človeka. Síce pochádzajúceho z mesta, no srdcom, dušou, celou bytosťou dedinčanom. 

Po vstupe do lesa sa okamžite vyzul, "lebo mal potrebu a celú zimu na to čakal". 

A ja si len prosím, aby sa nám počasie umúdrilo a my si môžme tento pokoj zopakovať :)