Čriepky vol.1

Milujem tie situácie, keď si uvedomím, že milujem tie dokonalé nedokonalosti na mojich najbližších, že milujem tie letmé úsmevy, pusy na líce a čelo, že milujem tie mikro detaily, ktoré ma robia šťastnou, milujem, keď, sedíme s mojou spriaznenou dušou v intrákovskej jedálni vedľa seba a pozeráme na západ Slnka - čistá romantika :D milujem to, a milujem, keď... :)

Milujem tie "tri plné pracovné stoly", keď pri nich uvidím moje najmilšie-kamarátko-kolegyne, milujem, keď sa na mňa obrátia ľudia, že chcú počuť moje stanovisko k ich problému, milujem, keď stoja o môj názor :) milujem ten pocit, keď prídem do archívu bádať a ponárať sa do histórie (a.k.a. pracovať na diplomovke :D ) a v tom uvidím všetky stoly plné, obyčajných "smrteľníkov", ktorí si prišli hľadať rodokmene a tú svoju históriu, milujem ten pocit, ktorý som zažila v pondelok, sediac zničená z práce na lavičke čakajúc na autobus a ten pohľad za všetky milióny na svete na oblohu, ktorá hrala všetkými farbami kozmu ... a potom som zistila, (vďaka FB spomienkam - krásna vec inak! :) ) že presne takýto pohľad sa mi naskytol 2 roky dozadu :) krásne náhody, všakže?! :) Milovala som aj utorok, keď som rovnako polomŕtva sedela na zástavkovej lavičke, rovnako čakajúc na autobus a v tom som začula dvoch pánov (dedkov) vo veku tak nad 70 rokov, ako sa jeden pýta druhého, že skade ide taký vyfintený a on na to : "Bol som v meste, podporiť našich učiteľov, aj keď som už starý a nemám so sebou čierny dáždnik, tak aby vedeli, že s nimi súhlasím a že pri nich stále stojím." 
A ja, ako budúca učiteľka, som mala najväčšiu chuť ho objať, to som však nespravila, no ktovie, chudák, čo si o mne mohol myslieť, keďže som mu venovala asi milión úsmevov radosti a spokojnosti :)

Milujem, keď mám v izbe na stolíku dve šálky - jednu s čajom, druhú s kakaom , uhm, kávou. Milujem, keď sa ráno zobudím s neupraviteľnými vlasmi (viď fotodokumentácia :D ) a je mi to úplne jedno, milujem, keď prídem do sekáča a odnesiem si za 0,50 € sako talianskej značky a cítim sa jak pani! :D Milujem, keď natiahnem na seba nohavice menšej konfekčnej veľkosti a oni na mne nepraskú ani po tom, čo si v nich čupnem/sadnem/ľahnem/pohnem sa :D Milujem ten večer tohto týždňa, keď som sedela v kresle s vyloženými nohami, čítala si knihu (Den, kdy jsem se naučil žíť - o nej inokedy a viac! :) ) opäť pri jej pasážach plakala od nechápania, keď máte ten pocit, že autor žije váš život... a vtom mi pípla smska s textom "Čítam teraz jednu knihu a je tam krásny výrok a spomenul som si  pri ňom na teba :) Všetci sme anjeli s jedným krídlom. Musíme sa objímať, aby sme mohli lietať." A moje slzy nabrali na obrátkach... čo s nami, citlivkami :) Kamarát, od kt. by som toto nikdy nečakala, si na mňa jednoducho spomenul. Pri čítaní knihy. Najkrajšia pocta-  teda, pre mňa určite. :) ♥
Toho, čo milujem je milión, takže môžte byť pripravení na milión ďalších viet v oddelení "Čriepky". Už teraz sa teším na túto rubriku, lebo je písaná každým jedným dňom. Každým jedným postrehom, "ktorý milujem."

No nemilujem, keď ľudia nevedia, čo znamená milovať. Pre mňa to znamená toto všetko, pochopiť, vnímať, reagovať, prijímať tie všetky drobnôstky, ktoré sú tak veľakrát pre "ľudí davu" neviditeľné a z toho je mi naozaj smutno. Ale smutní nebudeme :) Vnímajte, tešte sa, dýchajte! :) A majte otvorené oči!


fotka fotená v našom krásnom aténskom byte, predposledné ráno, posledná "bytová" káva a bolo to krásne. A preto to milujem tak, ako celú túto fotku, ktorá to celé zachytáva - lebo opäť raz zo sekcie "Andrejova momentka". (LOVE šálka bude veľmi častým aktérom tejto sekcie, lebo sme jednoducho pár! ♥ )