Myslíme? A teda vieme? Či sme?

Premýšľala som už dlhšie, že znovu niečo "múdre", také moje za pochodu vnímajúce napíšem, (nejdem sa vyhovárať), no akosi naozaj nebolo kedy, totiž skĺbiť prácu/školu/archív a bádanie/cvičenie a pečenie ( :D) nie je také ľahké (bolo to vidno už aj na "hrúbke" môjho obočia, chúďa), ako si človek myslí, i keď ja si myslím, že to celkom slušne dávam a že v tom mám poriadok (zatiaľ), no, keď prídem neskoro večer domov, som rada, že pri 200 drepoch nezomriem a sprcha je mi vykúpením. Dobre, trošku odbočenie, ale aj to som ja.

Článok mal byť najprv o úplne niečom inom, keďže som ho chcela napísať už pred týždňom, no ako sa veci dejú, plynú (to krásne "phanta rhei, všakže  ♥) a všetko sa za pochodu mení, tak sa zmenila aj téma tohto môjho "preslovu".
Bude sa týkať nás. Nás ľudí, nášho vnímania, cítenia "národnej hrdosti" a občianskej nepovinnosti a môjho "profesijného" zhrozenia, ktoré odzrkadľuje dnešnú reálnu situáciu (aj školstva a systému). Pokojne, čítať to nemusíte, nejdem tu dávať žiadne moralistické útoky ani vám všetkým núkať a podsúvať svoje subjektívne politické názory, ale ako študentku a (budúcu) učiteľku dejepisu a občianskej, sa ma udalosti posledných dní priamo dotýkajú. A úprimne? Je mi z nich do plaču. Áno, priznávam, "noska" ma baví najviac skrz filozofiu, áno, dejepis (milujem!) no jeho 20.storočie - najmä to slovenské obdobie, ma nikdy nezaujímalo. A prečo? Pretože sa toto obdobie vyučovalo, UHM... "vyučovalo" na konci školského roku, v čase, kedy už boli známky uzavreté, my sme boli poprijímaní na stredné  či už vysoké školy (a najviac nás zaujímalo, kto prinesie karty do školy a ako ich vypýtame od učiteľky, ktorá nám ich v ten deň aj zhabe, - kto to pozná, ruky hore! (nie pravé... :D ) a naozaj to šlo pomimo mňa, "romantickú dušu", ktorej sa z pojmu *vojna* dvíhal žalúdok. Lenže, čo čert nechcel... respektíve naozaj chcel, je to, že som si práve k tomuto obdobiu vybudovala práve na VŠ blízky a hlboký vzťah, venujem sa mu na (dúfam) vedeckej úrovni a chcem v tom pokračovať aj naďalej. A prečo? Pretože zrazu z obdobia "konca školského roku" bolo celosemestrálne a námet na tému bakalárskej práce bol na svete. Práve dejiny SVK počas 1. a 2. svetovej vojny, práca, v ktorej som mohla pracovať so stále žijúcimi pamätníkmi týchto období a ja som sa zamilovala. Zamilovala som sa do toho, že môžem ich spomienky, smutné aj milé a skromné spísať, a tak to šíriť ďalej. Šíriť to, ako ľudia boli vďační za to, že mohli prežiť tie neskutočné zverstvá štátnikov a politikov, režimov, manipulátorov a ako sa práve ich MOC prejavovala na jednoduchých občanoch, ľuďoch, ktorí len chceli žiť svoje poväčšine skromné, no šťastné životy.

Herodotos povedal, že "Kto nevie nič o minulosti, nevie nič o budúcnosti." No, pravdu mal, bradatý sympoš, nie? Ak by som mala tú možnosť, pozvem ho na nejaké to pivo. A možno aj dve (a to nie len skrz tú bradu! :D).

Pozrime sa trošku na nejaké tie pojmy / dojmy  :
Volebné právo občanov, medzi ktorých ale neboli radení všetci obyvatelia (cháp občan sa nerovná obyvateľ - obdobím sme ešte dávno "pnl.", aby bolo jasné). Slovo občan malo svoju váhu a postavenie. Voľby. Právo voliť, mali len tí "vyššie postavení", čiže ja by som to isto nebola a nie len preto, že som žena. Tým sa dostávame k tomu, že volebné právo žien je kapitola sama o sebe. Viete si odpovedať ako dlho trvalo, kým ho ženy získali? Kedy boli zrovnoprávnené s mužmi? No, čo sa týka Slovenska, naše praprababky mohli voliť od roku 1920. Dva roky po skončení prvej svetovej vojny. Áno, až v 20.storočí. ... A dnes mi nejaká slečinka/panička povie, že ju to nezaujíma a voliť nejde. ... Okej. K tomu mi ďalší týpek (mladý, starší, v rokoch, jednoducho rod homo sapiens sapiens) povie, že jemu je to jedno, aj tak sa tu nič nezmení, bude to rovnaké, politici budú kradnúť aj naďalej a podobne. AHA. Takto človek disponuje niečím, čo berie už ako "samozrejmosť", ktorá ho nebodaj ešte aj obťažuje. Je mi smutno. Je mi to celé tak smutno. Niekedy mám chuť celú súčasnosť poslať tam, niekde o 30/50/100/1300 rokov vzad, aby si veľa vecí uvedomila. Tak dlho to celé trvalo, lenže asi vidíme, ako sa berie na ľahkú váhu celá história a chápanie ideológií. Zlyháva školstvo a učitelia? Možno (pretože, keď vidím, aké kreatúry sa "usilujú" o Mrg. titul v rámci učiteľstva, chce sa mi plakať ešte viac!).
 Zlyhávajú rodičia? Podľa mňa áno. Vychovať deti podľa mňa neznamená len "pozdraviť sa, umyť si ruky, vyzuť sa, ustlať si posteľ", ale aj vychovať svojich potomkov k chápaniu spoločnosti. Preto, ako svoju psiu povinnosť budúcej učiteľky a najmä človeka, ktorý má za cieľ tu aspoň trošku dovychovať/prevychovať vyrastajúcu mládež, si kladiem venovať sa týmto problémom, ktoré ako vidíme, sa sem z histórie prudko vracajú. Mládež, ktorá je na tom, po víkendovom výsledku, zrejme veľmi zle. Nejdem sa nejak bližšie k tomu celému vyjadrovať, ani sa hrať na vešticu a predpovedať, ako to tu bude vyzerať a čo sa tu bude odohrávať, to nie... ale mám pocit, že isté oblasti života a histórie sú neskutočne zanedbané.  A opäť raz na smútok na mojej strane. Myslela som si, že 21.storočie bude (už konečne) storočím rozumu a humánnosti. Ale, som len človek a zrejme som sa neskutočne mýlila.

To bola ale mládež, ale to, čo sa mi dnes stalo mimo školy a domu, ma mrzí najviac. Dospelý človek, muž, ktorý mi povie, že tu nejde o  žiaden fašizmus a nacizmus... lebo to tak určite nie je, sa mi o hodinu prizná, že vlastne ani nevie, o čo ide a že či ako historička by som mu to vedela objasniť a vysvetliť. Verte-neverte, nevedela som, ako sa zachovať. Jemu bolo ľúto, že ma sklamal a bál sa, že ho "zavrhnem", pretože máme veľmi dobrý a pekný kamarátsky vzťah. Videla som, že ho to trápi, no najviac som si cenila/vážila TO, že sa vedel pokorne priznať, že v podstate naozaj dal len na to, čo videl z televízie/ reklám a propagandy. Uznanie chyby. Síce prispel k 8% radikálnej strany, ale oľutoval to a mám taký pocit, a v podstate aj potvrdenie mojej domnienky, že takto sa táto strana dopracovala k hodnote %, , ktoré získala. A nemyslím len túto politickú stranu, myslím to všeobecne. Nie nadarmo sa vraví, že ľudia sú dnes ovcami, ktoré len nasledujú svoje stádo. PROSÍM VÁS, ZOBUDTE SA. Brať štátne sviatky len ako prázdniny, deň voľna, počas ktorého aj tak len ľudia hnijú a strácajú čas na internete a nepoznať a nevnímať ich skutočné, reálne historické pozadie... je naozaj žalostne smutné. SNP, napríklad, viete? Dúfam, že áno...

Pretože ako aj Platón povedal (ďalší adept na pozvanie na pivo odo mňa) ...
 "A napokon vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike.".

uff, trošku viac-menej-naozaj viac :D som sa rozpísala, dúfam, že vás to neobťažovalo - upokojím vás, na duši mám toho ešte XYZ-krát viac! :D :)

              a navždy so mnou nekonečný mier... vám posielam :)