Zjarnievalo sa. Jar bola, bude a je najviacultramoc srdcovou záležitosťou práve pre mňa (najmä tu- v tejto najkrajšej našej prome ♥).
Minule som sa tu síce rovnako vyznávala jeseni, tak sa môžme ujednotiť na závere, že jar = jeseň. Teda pre mňa. V mojom rebríčku lásky/slabostí/farebností/platonických vyznaní sa.Ako som už X-x(cháp krát) hovorila, som študujúci pracujúci, resp. pracujúci študent a vidina pre mňa voľného času tkvie asi v čase, kedy idem zo školy smerom na zástavku č.7, resp. víkend a ja sa budím o 13.stej hodine alebo idem ku svojej láskomilke. Nie je ho veľa, keďže naozaj sa snažím čo najviac pracovať, aby to LETO(ale nie len to, ale celý student´s life) stálo za to, aby som mala kde uplatňovať môj práve vznikajúci vodičský (cháp červený bítl v našej garáži z mojej peňaženky) a obrie kilá nových knižných titulov v súkromnej knižnici ♥.
Tak pracujem pracujem pracujem.
Lenže, čo čert (čiže ja) nechcel, namiesto "Zuzi, tak zajtra na ôsmu" zaznelo zo šéfkiných úst "Zuzi, zajtra nemusíš chodiť, potom ti zavolám, že kedy máš prísť" a ja len najviac nechápačky, naozaj najviac najviac najväčšie a v hlave bubliny s textom "Čo ako mám zajtra robiť? Voľný čas? Čo tento pojem znamená? Watafak? Rily? Ar ju fakin kiding mííí kámo???" no, stratená existencia. Čisté vzduchoprázdno. Áno áno, mami, babi, dedko... práve vtedy som si uvedomila vaše slová, ktoré sú asi pravda. Som workoholik a nemám na seba čas. Tak ten čas na seba práve nastal. Bol utorok, vonku krásne asi najkrajšie, slnečno, zeleno, modrá obloha a vietor, ktorý mi zdarma spravil fúkanú bez toho, aby som ho o to žiadala, avšak, ja som vďačný človek, tak som si to patrične užívala.
Utorok, kedy som konečne bola s mojou dlhoročnou dvojičkou, ktorú som spoznala vďaka inštitúcií zvanej Hollého gympel, kedy sme konečne šli lehniť do nášho milovaného Lehára a kedy sme konečne využili schopnosti našich milovaných životných súčastí (Canon, si to TY! ♥).
Čas pre seba znamenalo si konečne dať bodky, šaty, silonky, ktoré sa neroztrhnú pri prvom natiahnutí si na nohy, mašľu do vlasov, perly na krk a do uší, tmavú linku a červený rúž na pery. A byť trochu už konečne aj tou "dámou", ktorá vo mne spí tuhým spánkom, no jar ju vie prinútiť zobudiť sa bez toho, aby namietala. Resp. nie len jar, ale vidina naozaj pohodových dní "pre seba/pre vás". A tak to takto dopadlo.
Z toho plynie ponaučenie, žéééé - venujte sa aj sebe! A poviem vám úprimne, to, že som v tej práci nebola, bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo udiať (to, že som tam bola hneď o deň na to, je nepodstatné :D pretože tento deň bol potrebný a stál naozaj za to!). Preto, keď sa vám dejú situácie, z ktorých nie ste nadšení... sa môžu vykľuť do toho najlepšieho, čo sa vám môže stať. Ja osobne som tento stav za posledný rok zažila v jednom naozaj krutom prípade, no zisťujem, že tej udalosti môžem ĎAKOVAŤ za to, KOHO mám pri svojom boku teraz a čo všetko s ňou môžem zažívať.
Všetko zlé, moji milí, je na niečo dobré! A naozaj to nie je ľahkovážne klišé!!! Ale skutočná živá pravda :)
fotila ma úžasniačka Magiee Fjúlejčr ♥
