Tie veci, na ktoré vám malé 7 ročné dievčatko povie "to sú tie maličké veci, že?!" Áno, presne tie.
Ľudia majú rôzne postoje, rôzne názory, rôzne hodnotové rebríčky, rôzne životy, rôzne filozofie. A ja samozrejme tiež.
A tak isto si ľudia dávajú tetovať rôzne veci, ktoré v nich niečo evokujú (alebo aj nie, veď ľudia sú všelijakí, všakže...). A ja taktiež.
A tak som 17. mája navštívila jeden krásny raj v Trnave (tetovacieho týpka), ktorý mi na moju pravicu zvečnil môj postoj, môj názor a moju filozofiu = maličkosti.
Maličkosti.
To sú presne tie veci, ktoré vedia (bohužiaľ, väčšinu) ľudí naštvať a len malé percento z nich potešiť. Maličkosti, tie veci, ktoré si veľa ľudí ani nevšíma, nevie ich registrovať.
Maličkosti, presne tie veci, ktoré v mojom živote majú to najvyššie miesto a bez nich by som nebola tým, kým som, tam kde som a nebola by som tak spokojným a šťastným človekom, akým som, aj keď si veľakrát myslím pravý opak. Lenže, vždy sa nájde presne tá maličkosť, ktorá mi ukáže práve tú stranu, na ktorej mám byť šťastná. Samozrejme, aj tie maličkosti, ktoré ma najviac rozosmutnia a ja prestávam veriť v dobro a ľudské ľudstvo (o tom vám tiež dakedy napíšem, ale teraz nechcem byť negatívna :) ).
Maličkosť, presne teraz, 23:37 v nedeľu, keď vám ťukám tieto slová a riadky, dopozerala som film Ride o dvoch osobnostiach ... teraz, keď mi hrá Yeah yeah yeahs - Slave a teraz, keď sa práve dedinou prehnala búrka za pochodu bleskov, hromov a ja mám otvorené okno dokorán a môžem dýchať ten úžasno-úžasný čerstvý vzduch. A verte mi, ak by som nevstávala o 6 hodín a pred sebou nemala 8.5 hodinovú šichtu, šla by som sa ihneď prejsť. Presne takto v pyžame.
Maličkosti. Tie veci, ktoré ostávajú toľkým očiam ukryté, pretože nie sú schopné vnímať a registrovať ich. Tie veci, ktoré mi dávajú zmysel a vedia mi sformovať život iným smerom, než sa uberá. Maličkosti moje milované.
Presne ako ten deň, keď sme boli konečne s Megi fotiť. Keď sme sa konečne po mesiaci uvideli, šli sa vylehniť do nášho Lehára k úžasnej káve, keď sme stretli najkrajšie ryšavé bábo pod Slnkom, keď sme mohli fotiť zábery v nádhernej milovanej (a mnou 100000X) ospevovanej prome, keď nám jednoducho bolo dobre.
Najskôr som mala v pláne písať veľmi dlho a veľmi veľa, ale akosi nemám síl po tomto znova raz punkovom rokenrolovom víkende s mojou drahou. Tak si ostatné výlevy o mojich filozofických maličkostiach nechám na inokedy.
Vnímajte, otvorte oči, odlepte sa od mobilov, internetov, všímajte si detaily... oni sú totiž tými chýbajúcimi časťami našej vitráže! :)
Magdiak ♥
