Vítam vás, vítam seba! :D
Mám toho toľko na srdci, čo vám chcem všetko povedať, napísať, možno aj zaspievať a poukazovať, že ani neviem, netuším, kde začať. Hádam asi tým, že ukážka posledného príspevku O domovine, na kt. mám ešte sfarbenie veľmi letné zhoreninové a zistenie, že v zálohe mám rozpísané ďalšie dve pokračovania môjho tohtoročného festivalového túr, že nechápem. Nevadí, sľubujem - ja to dopíšem! a tak si potom spravíme retrospektívu nazad do horúceho rytmického leta :) (celkom fajn návrat, no ňe?)
Z dôvodu úmrtia môjho počítača som mala "nútenú" odmlku od tohto vždydušučistiaceho písania a keďže som mala a mám rôzne povolania, no nikdy to nebolo povolanie dcéra, mi trošku trvalo, kým som si na toto turbo delo cvičiace yogu zarobila (Lenovo Yoga 5OO). Do toho ešte vodičák, ktorý taktiež nie je zadarmo (áno, som šofér! celkom sa tolerujeme so spojkou, už aj smerovkami a parkujem ako boh <3 :D ), takže všetok svoj voľný/nevoľný čas som začala tráviť ešte viacej v práci! Novej! Úžasnej! Z nebaspadnutej! Ale o tom inokedy :)
Som tu a to je hlavné, mám na čom/kom písať články a som nesmierne šťastná a tešila som sa na túto chvíľu! (To, že mám písať XYZ-seminárok a diplomovku je maximálne nepodstatné! :D na tento článok som sa tešila ako na... špaldovú bagetu u nás v TT, mňam! Je to láska a potešenie, takže chápete, je to vážne! ;) :D )
Od posledného článku sa toho toľko zmenilo, že to ani nedokážem všetko vnímať, chápať, uchopiť svojimi mozgovými schopnosťami... ale deje sa to a je to úžasné. Je piatok, 11.novembra, sedím vo svojej upratanej izbe (relatívne upratanej), hrá mi dnes zosnulý Cohen a znovuobjavený Interpol a už týždeň mám znova o rok viac.
Tieto fotky vznikali 31.10., v deň, kedy som bola v práci a mala v nej byť tradične dlho. No akosi som tušila, že takýto slnečný ľúbený jesenný deň je zrejme jeden z posledných a ja, ako stále zaneprázdnený človek, mám poslednú šancu sa ísť prejsť do nášho hája k potoku, medzi poslednú tohtoročnú zeleň. V práci som bola, no ako na vypýtanie, sme skončili skôr, ja plná šťastia som zavolala Andrejke (autorka fotiek), že sa nesretávame o švrtej, ale pokojne aj o tri hodiny skôr a stíhame ešte aj slnko! To slnko, ktoré je najväčším mojím potešením z týchto fotiek.
Ako som spomenula, fotky na ktorých mám ešte 23 rokov a od posledných narodenín, od poslednej jesene úplne iný život, úplne inú jeseň.
Existuje miliarda fráz a klišé viet o tom, ako je všetko phanta rhei, všetko je buď kruh dookola sa opakujúcich udalostí alebo cesta s križovatkami a my sa rozhodujeme, kade.
Poviem vám úprimne, za posledný rok som sa modlila (uhm, modlila), aby to bola tá druhá možnosť. Dookola sa opakujúcich omylov, sklamaní a smútkov už bolo dosť a bolo načase ísť úplne iným smerom.
Prežila som najkrajší rok s mojou milovanou Zuzou, kedy sme si vystačili len my dve spolu, kedy som mala veľký priestor žiť po toľkých rokoch sama pre seba a pre okamih, kedy som síce nebola ľúbená partnerskou láskou, ale tou veľmi silnou priateľskou a zistila som, že ak toto človek pociťuje, nemôže byť nešťastný. Práve naopak. Minulú jeseň som začala veľmi smutne, no celý rok taký aký bol, bol jedným z tých najkrajších a najšťastnejších, aké som mohla prežiť.
Ja, ako jesenné dieťa, som za tento "titul jesene" veľmi vďačná. To, že človek v sebe cíti určitú náklonnosť k hudbe, farbám, chutiam, voniam, miestam, má podľa mňa veľkú spojitosť s tým, kedy a komu a možno aj kde sa narodil a ako a kde bol vychovávaný.
Ja som sa narodila v krásnom farebnom novembri, kedy je počasie tak rovnako bláznivé, ako počas jarného apríla. Milujem jeho zemité farby a šuchotanie lístia.
Milujem, keď mi môžu trčať spod nohavíc ponožky v oxfordkách a na sebe mám dedkovu flanelku a sako zo sekáča.
Keď letné kvety vo vlasoch môžem vymeniť za rôzne jesenné plody a bobulky vo vlasoch.
Celé to akési "prírodné ticho", ktoré je predzvesťou zimy a ktoré sa mi spája práve s jeseňou, maximálne milujem.
A to som chcela povedať, že ako milujem jesenné obdobie, jesennú zemitosť a narodila som sa v jeseni, akosi predurčilo (keď na to tak pozerám) jeseň na to byť akýmsi mojím "životným" medzníkom. Minuloročný smútok nastal na jeseň. Tohtoročné opozitum minuloročnej smutnej jesene nastalo na začiatku tej tohtoročnej....
Je to bosorka a ľúbim ju.
Každý z nás má to svoje, k čomu sa rád vracia, k čomu rád vzhliada a keď sa na to pozriete bližšie a v tichu, možno prídete presne na takéto súvislosti, ako ja :)
Som rada, že som späť! A už teraz sa teším na ďalšie a ďalšie ďobanie do klávesnice za účelom článkov a mojich "filozoficko-samomluvných" úvah :)
