Banskú Štiavnicu som 1.X navštívila ako dieťa na základnej škole, kedy sme tu mali zorganizovaný viacdňový výlet, počas ktorého sme bývali v centre, pobehali všetku prírodnú krásu, hľadali poklad v parkoch, či len tak sa prechádzali Antolom. Celé dni sme mali krásne počasie, takže celková atmosféra bola miliónkrát znásobená :) a mne zas k srdcu prirástlo ďalšie miesto. O čo radšej som bola, že ho máme práve u nás doma, na Slovensku :)
Tentokrát som sa tu ocitla ako keby som len z domu behla do Trnavy po potraviny. Keďže môj najmilší má chalúpku vo vedľajšej dedine, tak sme si po tie potraviny veru aj behli - a rovno sem.Vzdialenosť 5-km je viac než potešujúca, a tak som návštevu tejto mojej krásky ani nemusela nejak špeciálne vybavovať, búkovať hotely, izby a podobne. Veru, úžasný chlapec si ma našiel :D :)
Keď som sa dozvedela, že pôjdeme na chalupu, tak som mala pred sebou vidinu najviac krásneho farebného jesenného prostredia, všade šuchotajúce koberce z lístia, farby rôznych škál.... ale, čo čert (ja) nechcel, nastal pravý opak!
Po vystúpení v Podhorí nás vítala poľadovica a moje topánky s farebnými ponožkami sa ocitli celé v kopách snehu. Juchúúú - vitaj nevyspytateľná príroda! :D Z fotenia farebnej prírody tak nič nebolo (v polovici novembra som toho chcela "zrejme veľmi veľa" :D) a moje predčasné zimné prázdniny sa mohli začať. (Raz tu určite, teda, nie len raz, ale jedného dňa! :D ) tu pribudnú články aj o tomto epicky-čarovnom mieste, no teraz ešte k tejto našej Štiavnici.
Neverila som, že môžu existovať miesta, na ktoré keby aj sekery padali, tak majú také čaro, charizmu či dokonca svojím spôsobom sexepíl, ako Štiavnica. Bolo sychravo, napadnutý sneh sa začínal topiť a aj popŕchalo. To všetko ale tejto kráske neuškodilo, a ja som bola zamilovaná aj milióntykrát.
Naše kroky viedli samozrejme do Divnej Pani, kde som si dala Bejbyčíno a už mi chýbala len deka, aby som si ten sychravý deň užila ako doma :)
Atmosféra starých nádherných budov, ktoré by som hneď odkúpila, krásne ticho v mojom obľúbenom antikvariáte či milé panie predavačky v maličkých a remeselných obchodíkoch, to všetko robí túto krásku čarovnou.
No nie? Posúďte sami :)
Ja, ako špeciálny milovník Sládkoviča a jeho nádherných slovných zvratov, mu plne závidím a vlastne sa ani nečuduje, že tú pravú lásku a inšpiráciu zažíval práve tu.
Paríž, Rím a neviem ešte aké "mestá lásky"... sa pokojne môžu schovať. Tá osobná skromná atmoška (za každého počasia) sa valí z tohto pidi mestečka VKUSE! :)
