a už je preč!

Práve som zavrela wordovský dokument - cháp moju seminárku, ktorú som, ani nechápem ako, konečne napísala! :D a šla som vypnúť notbuk, nech si aj už oddýchne... avšak, nie. Otvorila som si gúgl, vyťukala blog a píšem si - aj vám tieto vety, ktoré mi random napadajú. Síce, asi by som sa mala ísť baliť, keďže ráno budík na 7.mu a smer chalupa a môj milý, ale nechce sa mi. To je to, človek by aj cestoval, najradšej stále, ale to balenie! Celé zle...
No, je 30. decembra  mne je tak zle že ... že už. Kde ten rok je? Ako to, že si pamätám všetky tie akcie, stretnutia, smiechy, vône nových miest ... akoby som tam bola práve teraz?! a už tomu celému bude jeden rok. Neskutočné. Práve mi pred očami bežia všetky tváre, s ktorými som strávila väčšinu času, tie mačkanice pod pódiami či už v Poľsku, či v Čechách a či u nás... mega.

Sentiment level milión, keď si spomeniem, že niektoré z tých akcií som zažila s niektorými ľuďmi naposledy, lebo sa veľa vecí zmenilo, ten sentiment, že to bol vlastne môj posledný "detsko-žiacky" rok, ten sentiment že takto o rok, keď vám tu budem písať sumár toho násťročného roku ´17 ani neviem kde budem, s kým budem a čo bude tvoriť obsah mojich už ne-žiackych dní. Ach jaj...

Tento môj denník schizofrénie a filozofických úvah, ktoré sa "dnes nenosia", bude mať už rok a to je ešte viac strašnejšie, než som si myslela. Ako to celé ubehlo a už to pomalšie nikdy nebude. 

Spontánne januárové Atény ... dokonalosť.
Osobný "gauč" u kamošov na byte ... VS v srdci navždy :D :) 

Festivaly, koncerty, batoh na chrbte a spanie na zemi celé dva týždne a nič mi nechýbalo ... najkrajšie.

Škola akoby nebola a moj druhý domov v hlavnom meste ... najviac.

Spontánne návštevy len-tak a drunken soul na dennom poriadku ... najzamilovanejšie.
A potom to, čomu sa hovorí "nečakaj to, neplánuj to, ono to príde samo...." ... najšťastnejšie.

Dnes bezfotkovo, iba riadkovo a vetovo.

Krásny rok mám za sebou, akoby som si ho vymodlila, keď sme odrátavali koniec toho predchádzajúceho. Neverím tomu doteraz, bol úžasný, úsmevný, opitý, vyskákaný, pretrapasovaný, ale môj! a som zaň najviac vďačná :)

Teraz sa idem vyvaliť do kresla pred Priateľov a hádam sa do polnoci aj zbalím! :)

Fotky z chalupového opojenia... koming sún!

Váš Zuz :) 

Keď 26.teho bolo 24.tého :)

Dnes je 28. decembra, ja som sa práve presunula z kresla v rohu obývačky do svojej izby, sedím na posteli a teším sa z toho, ako dnes bolo krásne slnečno. Samozrejme, že by som už mala ísť písať seminárku, ktorú odkladám už nejaký ten čas (a zrejme ešte aj budem), no nechce sa mi. Poslednú dobu mám tendenciu si predpripraviť článok, uložiť si ho a potom neskôr, keď mám viac času a chute, si ho otvorím - dotvorím. A teraz tomu nebolo inak, avšak s jednou "novotinou" - ten predpripravený som úplne zrušila a rozhodla sa "čerstvo" napísať práve tieto vety či súvetia.
Kto ma pozná vie, že som viac než zdravo spontánny človek a určite aj preto som sa rozhodla Vám napísať akoby "odznova". Všetko, čo som Vám tu kedy chcela povedať alebo aj dopovedať, vzniklo spontánne odvíjajúc sa z nejakej udalosti alebo situácie, ktorá sa mi naskytla a podobne. Ak som Vám vravela, že dačo neskôr dopíšem poprípade vysvetlím a nestalo sa tak, tak z jednoduchého dôvodu a to, že sa stali iné veci, milšie možno smutnejšie, ktoré mi už akosi nedovolia sa vrátiť. A je to tak dobre. Niektoré veci by mali ostať v takom štádiu, v akom sú a nevracať sa k nim.

Teraz ale o niečom inom. Milión predvianočných článkov o tom, ako kto balí darčeky, ako kto upratuje, ako kto sa líči či si vyberá "vianočný outfit k stromčeku", ako kto pečie či vyvára. Avšak, priznám sa, predpripravený článok mal byť presne taký ten "voňavý nablišťaný", ako "sa patrí", no rozhodla som sa inak. Žiadne zoznamy darčekov venovaných - prijatých, ale to, o čom všetci hovoria a akosi sa toho nedržia a to - pocity, chvíle, láska, pokoj a okamihy.

 Keď sa povie, "byť so svojimi blízkymi", každý si predstaví mamu, otca, súrodencov, starých rodičov zrejme pri večeri a neskôr pri stromčeku.
Ale je to tak? A ... musí to byť iba tak?
Ja osobne Vianoce akosi nemusím a aj viem, čím to je. Áno, doma to krásne vonia, chladnička je plná nezdravých mňamózin, na raňajky-desiatu-obed-olovrant-večeru-neskorú večeru je šalát s rybkou a koláče. Avšak, aj tak to akosi "nemusím". Celé mi to príde silené a také... neviem. Už nie úprimné a pokojné, ale plné hektického zhonu a podobne, namiesto toho, aby sa to všetko s láskou a pokojom aj tvorilo.
Aby som ale nevyznela, že som úplný hejter týchto sviatkov, samozrejme, aj ja som sa tešila! Najviac som sa tešila, že práve tento zhon pominie a ľudia spomalia... konečne. Nie je väčšej mojej radosti, ako keď vidím, že si konečne všetci vylihujú v kreslách, na gauči zabelení v dekách s kávou či čajom na stole pri rozsvietenom stromčeku a rozprávkach či filmoch z čias, keď ešte oni sami boli deťmi. TO sú pre mňa Vianoce (a význam vety "byť s blízkymi spolu") a najviac si prosím, aby to takto vyzeralo už aj dni pred Vianočkami a nie len po nich. Podľa mňa, celá táto u-utekaná doba sa odzrkadľuje aj na takýchto chvíľach, a to je smutné....

Bolo 26.12. po polnoci a ja som ani zaspať nevedela, lebo som už očami prekrúcala ručičky na hodinách, aby už bolo 11:00 a môj bradiak sedel s nami pri stromčeku. Mať ľúbeného človeka nie pri sebe každý deň je dosť hnusný pocit, ale teraz sa to aj hodilo a môžem povedať, že som mala "dvoch ježiškov počas 4 dni" :)
V pyžamách si rozbaliť vzájomné darčeky, uvariť si kakaovú kávu či čaj z granátového jablka, vyložiť si nohy a pozerať rad-radom tie úsmevné filmy, ktoré môžte vidieť 345889X a stále sa vám mália. Žiadna potreba ísť von piť a mať "ruku hore", ale byť jednoducho doma a nič.... len tak jednoducho byť. Presne ako na just to tak vyšlo. Minulý rok, ten škaredý sivý rok a zrazu tento... krásny, farebný a úplne naopak/opačne/celý inak vám len dokáže, že pravda pravdúca je tá známa veta, že "všetko zlé je na niečo dobré a všetko sa pre niečo deje". 
Všetkým Vám prajem citovo bohaté nie len ježiškovské dni, ale všetky dni vo vašom živote. Ľúbte, majte radi a povznášajte sa nad nepríjemnosti. Je to tak lepšie, verte mi :)

.... no dobre, trochu materiálna predsa! :D najutešenejší darček od milého :) už sa na ne najviac teším!