Domovina

Domovina je také pekné slovo, možno aj preto, že znie ako medovina, čo je už ale úplne iná šálka kávy ... hocičoho :D

Je to miesto, kde ste sa narodili?
Je to miesto, na ktorom ste vyrastali a už tam nie ste?
Je to miesto, na ktorom žijete práve teraz?

Každý z nás chápe tento pojem úplne inak.

 Ja som sa narodila v Trnave, v ktorej som chodila na gympel, študujem tu na výške a taktiež pracujem.  Bývam v dedinke vedľa nej, no vyrastala som a možno aj prvé kroky (bože, koľko sentimentu :D ) porobila vo Viedni, kde som navštevovala aj škôlku.

Tri rôzne miesta, tri rôzne časové úseky a etapy môjho života, no zároveň pre mňa tri domovy.
Hovorí sa, "všade dobre, doma najlepšie" ... kus pravdy v tejto vete isto je, no nie vždy to tak cítim a preto ma moja povaha cestovateľa vie zaviať úplne niekde inde, než do končín domova.

Každý máme dni či stavy, kedy by nás najviac potešila (okrem správy, že dostávate kľúče od vášho bytu či nového auta do vlastných rúk :D ) jednosmerná letenka na Mars či mesiac a cesta domov by bola v nedohľadne. Tieto situácie zažívam dosť často, že mám chuť nasadnúť na vlak či náš (osobák či Horalky - Fixinela to istia) alebo medzištátny (Jesenius je tiež fajn) a len ísť. S batohom na chrbte a foťákom na krku.

Nech sa hnevám na koho chcem, ako dlho chcem a s intenzitou úplne rôznou, domov tu je, i keď sa v ňom cítime mnohokrát ako cudzinci.

A potom sú tu tie dni. Keď nasadnem na jeden z troch autobusov (lebo viac ich naozaj nejde...) z tohto môjho dedinského domova smerom do mestského domova, ktorý X-krát neznášam, no XY-krát milujem, pretože viem, že je úžasné bývať na západe, je úžasné chodiť na výlety na sever -stred-východ a byť hrdou Slovenkou, pretože tá príroda nám kompenzuje všetko to hnusné správanie ľudí, ktorí nám akurát tak robia hanbu...  je úžasné mať svoj tretí domov od seba diaľnicou  hodinu a pól ... je úžasné, mať krásne mestečko s úžasnými parkmi ako milovaná Proma, zbožňovaný Kamenáč či táto od ruchu vzdialená Kalvária, kde sme sa boli so Sárou prejsť a fotky vyzerajú ako nacvakené v domove číslo jedna (cháp dzedzina! ♥ ).

A som tu spokojná.

Keď cestujem, nikdy odnikadiaľ nechcem odísť....
Keď sa vraciam domov, aj mi slzy vypadnú, pretože nechcem ísť domov!!! nechcem sa vrátiť...
Avšak, potom sedím vo vlaku, mám najväčšiu pocestovateľskú krízu či depresiu v jednom .... no viem, že niekam smerujem a vždy aj budem môcť.... a to práve domov.

Domov ... to je tam, kde môžem tresknúť dverami na izbe, to je tam, kde ma čaká babka&dedko a záhrada, to je tam, kde sú najjasnejšie hviezdy v noci a o mesiaci ani nevravím, to je tam, kde sa môžem bicyklovať hore-dole bez rozmyslu (a ohrození na živote i premávky :D ), to je tam, kde voňajú babkine koláče a dedkom narúbané drevo, to je tam, kde .... veď viete :) bodka.

fotky zo Sárinej dielne! :)

Fotil

Fotenie je niečo, čo vás buď pohltí alebo obíde. O prvom štádiu som presvedčená na milión %, že existuje, no o druhom vôbec a dúfam, že som ho použila iba z čisto poetických dôvodov :D

Fotky sú tá najkrajšia vec, ktorá mi môže vypĺňať svet. Ako mi raz povedal jeden chlapec: "Najviac ma dojímaš tým, ako sa vieš nadchnúť pre hocičo a patrične to odfotiť, pritom iný by si to ani nevšimol."
... a mal/má pravdu.

To, ako sa teším zo svetla, ktorým mi príroda praje vždy, keď idem fotiť.
To, ako mám možnosť zachytávať prirodzenosť a pravú neomietkovanú krásu ľudí.
To, ako tie detaily vytvárajú najväčšie celky.
To, ako aj čierny sveter vie vyzerať úplne zaujímavo.
To, ako tá zeleň popri vás vytvára úplne iný kozmos, v ktorom akoby plávate.
To, že krásne tiché miesta sa nachádzajú aj na doslova! druhom brehu rieky oddeľujúcej vás od ruchu mesta.
To, ako si zvečníte aj obyčajné dni, či stretnutia po riadne dlhej dobe.... ako my v tento deň s krásnou neomietkovaou ( ♥ :D ) Sárou.

Festivalový klapka 5 - GRAPE! ♥

Piešťany - 12.-13. (súkromne 14. :D )8. 2016

Ach, áno, nechala som sa uniesť v titulku emóciami, ale to je tak, keď idete na (váš) piaty ročník v poradí, tešíte sa každým rokom viac a viac, lebo .... už k tomu máte jednoducho vzťah, pocity, emócie a neviete sa dočkať, kedy ten gejzír radosti a v podstate domáckosti na vás už vyšplechne :) a to je pre mňa môj Grejtp ♥

Miesto, kde je každým rokom viac a viac ľudí, viac a viac ľudí z vášho okolia a čoraz viac a viac zahraničných milovníkov festivalov.
Miesto, ktoré je od vášho bydliska vzdialené necelú pol hodinu autom, 30 minút preplneným vlakom, v ktorom stojí ešte aj pán rušňovodič a v ktorého uličke vás osloví pekný  týpek slovami: "Hele, tys bila na Oupeneru, že jo?!"  a zistíte, že tam cestuje váš náhodný sused z poľského festivalu ... ja neviem, ten Grejp je jednoducho moje miesto! možno aj preto, že to bol jeden z tých "Veľkých" festivalov, na ktoré som šla po prvýkrát pobalená ako na mesačnú dovolenku s babkinými dobrotami. Och áno, cítim sa sentimentálne :D ale kto má takéto miesta, na ktoré sa rád vracia (verím, že snáď každý :) ), tak to plne pochopí :)

Na otázku, že či som už (vo štvrtok v noci) pobalená, som sa len pousmiala a šla spať :D pretože zrazu ísť na festival s 2 nocami je ako ísť na pivo a vrátiť sa ráno domov prvým alebo poobedným busom - čiže, veľmi rýchla záležitosť s málo spomienkami a veľa zážitkami.

hudba:
Krásny line-up, z ktorého som už naživo videla asi tak polovicu interpretov, no najmä Bloc party, Dub FX, Netsky ... ma len potešil a vedela som, že do zbierky pások mi pribudne ďalšia :)
Avšak, keď už raz zažijete dokonalý koncert, je veľmi ťažké ísť na ďalší - človek prirodzene porovnáva, má očakávania a tak ďalej - čo bol pre mňa prípad Bloc party, ktorú som zažila v plnej "pravej" zostave na RfP 2013 a poviem vám, tohtoročné vystúpenie bolo pre mňa osobne veľkým sklamaním - nemalo to šťavu, nudila som sa a mala som chuť sa počas toho uspávania naučiť štrikovať (už konečne).
Úplne iný pocit som mala pri Dub FX, ktorý v roku 2013 na Grejpe bol dokonalý a môžem povedať, že tento rok o nič horší!!! takže super :) Milé prekvapenie pokračovalo pri Netsky, ktorého som videla naživo na RfP 2014 a ako som prišla, tak som z toho vystúpenia odišla. Nuda, teda pre mňa veľká diskotéka, ktorej ja teda naozaj neholdujem, preto som sa bála toho, že ako to dopadne tentokrát. Avšak, minulý rok bol bohužiaľ jeho koncert zrušený (na Grejpe) skrz búrku, takže to beriem ako jeho tretiu šancu, ktorá "do tretice všetko dobré"  vyšla nad moje očakávania a podľa mňa jeden z najlepších koncertov bol na svete :) Energia, šťava, živé "prevedenie" kapely a chuť skákať ešte aj 100 hodín po koncerte boli úžasnými prvkami, ktoré ma naozaj dostali a ja som bola iba spokojná :)
K MO sa nejak špeciálne nevyjadrujem. Koncert som si pozrela, avšak medzi moje hudobné chuťovky nepatrí, takže nemám právo :)

Splnenie sna (poprvýkrátkonečne) sa dostavilo v podobe vystúpenia nemeckej kapelky Mliečko Šanca, teda Milky Chance, ktorý bol podľa mňa WUN-DER-BAAAR ♥
Texty, ktoré ovládam naspamäť mi vzali hlasivky, jeho charizma, chuť hrať, úžasní ostatní členovia (najmä chlapec s ústnou harmonikou si nás totálne získal), najkrajší spevákom hlas EVER!!! - (ten pocit, keď zistíte, že veta: "Nahrávka je nič oproti lajfke" - je naozaj reálna a vy ste ju práve zažili), slzavé údolie z eufórie a atmosféry a vaše osobné životné klipy pred očami, v hlave, vo vás ku jednotlivým piesňam spravili so mnou to, že som bola v nejakom úplne inom svete a za to patrí Mliečku neskutočné "dankeššššn und líbe dich" :D :) :)

O pitný režim sa nám postaralo Posadzené, ktoré bolo tak dobre posadzené, že nám už ani lepšie z neho nemohlo byť - navždy v našich srdciach, úžasný ríbezlák ♥ ♥ ♥

Téma Nevinnosť, fotky na stenách z detstva (no mohli nás dve dať vedľa seba bez zásahu korupcie?! ♥), výstavy a najmä jedna, ktorá vo mne rezonuje ešte doteraz (Dick-tatúra), svadba mladého páru s keteringom zo stánkov s občerstvením, workšop a moja zvečnená  drunken soul, osobné spoznanie sa s Dominikou ( ♥ ), znovstretnutie s osudovou osôbkou z Mighty sound - Monikou a opäť raz- zas jej úžasná oáza pokoja na matracoch, víno s plastových pohárikoch na stopkách, langoše a langoše ... francúzske palacinky ... a langoše, úžasný Yanko Kráľ až do rána ranného a necítenie si chodidiel či iných častí tela a napokon ranné prebudenie sa a nechuť ísť domov a čil na krásnom komáčskom gauči, ktorý na svojom miestečku ponechali jeho majitelia = AJ TOTO všetko sme zažili a ja už chcem, tradične, ĎALŠÍ Grejp lebo je proste Grejt!

Tohtoročný Grejp pre mňa osobne znamenal okrem festivalu hudby a zábavy aj niečo osobné a to hlavne akési "osobné priateľské" návraty, za ktoré som neskutočne vďačná a aj pre TOTO má vo mne výnimočné miesto :) ♥

.... a ako som povedala: "Aj keby tam nik nehrá, ja tam prídem!" :)

Jeseň po druhé

Síce "Jeseň po prvé" tu zablikala 20. januára, čiže v zime, ktorá bola v plnom prúde, spravíme si návrat a dáme si jeseň, tentokrát na schladenie v plnom prúde leta aj takým vetrom, ktorý mi robil PRESNE takúto radosť, ako ju máte možnosť vidieť :)

Jeseň je to obdobie, ktoré ľudia buď milujú alebo nenávidia. Jedni sa tešia na sfarbenia lesov a okolia betónových džunglí, druhí nadávajú na nestále počasie, dážď a výkyvy teplôt. A takto isto ja chápem aj ľudské konania/správania/uvažovania (možno preto mám v sebe celoživotnú jeseň, lebo som "decko jesene" a to sa odzrkadľuje hádam všade vo mne a okolo mňa).
Tak, ako je jeseň pestrá, farebná, má dni, ktoré si pýtajú ležania v lístí a na druhý deň vás nútia ostať v posteli pod perinou s knihou a šálkou čaju, tak isto to vidím ja v ľuďoch a v ich ... bytí. Jeden deň milota na kilometre, druhý deň hejty a mechy nenávisti ešte ďalej, ako sa tou milotou  a jej ctenými kilometrami. Nerozumiem...
Posledné mesiace, týždne a aktuálne dni ma prinútili sa veľmi zamýšľať a byť smutnou z toho, akí ľudia sú... rôzni a pritom tak rovnakí a rovnakí a tak rôzni...
Neviem...
Ľudia veľmi očakávajú úprimnosť, priamosť a svet bez klamstiev a nespravodlivosti. Lenže, ako to môže byť súčasťou ich bytia, keď toho sami nie sú schopní?! A ako to môže byť súčasťou ich bytia, keď tá úprimnosť a priamosť k nim smeruje a oni ich NEDOKÁŽU prijať?!
Nechápem...
Veľa ľudí vám povie: "Buď takým akým si! Nemeň sa, ostaň taký, lebo TO SI TY!" ... a napokon to, že ste iný a disponujete schopnosťami nehrať sa na členov stád oviec, do ktorých patria práve oni, tí ostatní a rovnakí, vám otvára oči a vám (mne) ostáva iba veľmi smutno.

Nechuť hocijakej formy socializácie od nástupu do autobusu, vkročenia do obchodu či prejsť cez pešiu zónu sa stáva tou najzložitejšou disciplínou vašej osobnej bytostnej olympiády, ktorá bola spôsobená práve tým, že to, akým ste, nevie byť pochopené a prijaté.
Toto všetko píšem z úplne čerstvej empirickej skúsenosti a poviem vám, je mi to ľúto, že človek, ktorého ste roky považovali za veľmi blízkeho, sa zrazu "naserie" na niečo, čo by vás ani vo sne nenapadlo, pretože si "naivne" myslíte, že vás už - pozná/ - chápe/ - prijal/ - a rozumie vášmu humoru. Nie, ono, život nám rozdáva rôzne výchovné facky a túto tiež radím do sekcie "všetko zlé, je na NIEČO dobré!!!!" a som tomu rada. Áno, zabolí, zamrzí, nechápete a znova tie existenciálne otázky "PREČO?!", na ktoré vám už nik neodpovie, ale prejde pár dní a vy v tom zlom vidíte TO pozitívne, prečo sa to vlastne stalo = aby sa vám otvorili oči a vy ste zistili, že TO, akým ste, nezmeneným, nefalošným a úprimným je asi kombom vlastností, ktoré nebudú vyhovovať stovkám ľudí, ale tým pár vyvoleným.

A tak ľúbim tých mojich najpravších, ktorých zrátam na prstoch hádam jednej ruky a pred ktorými viem, že sa môžem smiať, môžem s nimi sedieť na chodníku, vnímať vánok a tešiť z tancujúceho lístia okolo mňa.
Tí moji, ktorí mi vedia povedať priamo a úprimne aj to všetko, čo práve nechcem počuť/čítať, no o to s väčšou láskou to dokážem prijať, pretože viem, že sa neboja mi priamo povedať ich pocity... a to je to, čo ma robí šťastnou a vytvára mi sictuácie, kedy napr. celá naša Proma vidí (hádam všetky) moje zuby :D

Buďte takými, akými ste.
Neklamte, nehovorte veci, ktoré necítite, nekonajte činy, ktoré sa vám priečia, majte čisté vnútro, svedomie a uvidíte, že svet bude možno proti vám, ale zistíte, že KTO sú tí vaši životní mohykáni, ktorí pri vás zostanú v "dobrom aj v zlom" :)





fotila ma moja dvorná Sára ♥ :)